Tak som, plný cestovnej horúčky, vyrazil. Cestovná kancelária, ktorou som v tomto prípade ja sám, zabezpečila vlak na transfer do môjho hotela s názvom „Práca.“ Zažívam aj animačný program vo forme detí, ktoré idú na výlet. Je ich plný vagón, tlačia sa tu ako sardinky. Zamýšľam sa nad človekom, ktorý to organizoval, keď vezme celú školu do vlaku v čase najväčšej migrácie ľudí do roboty. Asi by tá prechádzka v lese bola o hodinu neskôr pre žiakov už nezáživná.
V cene cestovného lístku mám očividne zahrnutý aj pobyt v saune. Počas horúceho letného rána je skvelé riešenie zapnúť kúrenie vo vlaku. Železnice na Slovensku by si mohli otvoriť rovno wellness pobyty vo vlakoch. Zároveň objavujem moju superschopnosť. Vždy si sadnem na tú stranu, kde svieti slnko. Stačí mi týždeň cesty vlakom a budem rovnako krásne opálený, ako kolega Fero na Kapverdoch.
Po asi desiatich minútach cestovania a počúvania hudby ma niekto poklepal po ramene. „Prosím, nech to nie je zas človek, čo odo mňa bude pýtať peniaze,“ hovorím si pre seba. Vzápätí zisťujem, že realita je oveľa horšia. Nechtiac som sa dostal do centra pravej dovolenkovej small-talk konverzácie, akú môžete bežne zažiť aj na pláži v Turecku.
Trpím na moju nevšímavosť a v preplnenom vlaku som si sadol vedľa susedy, ktorá je už v dôchodkovom veku. Takže sa postupne dozvedám celý život každej vnučky a počúvam sťažnosti na dnešnú mládež. V tomto sa jej nedivím. Veď tie deti zo základnej školy (animačný program v dnešnom vlaku) používali toľko vybraných slov, ako keď tolerantný konzervatívny človek uvidí dúhovú vlajku. Zaklincoval to jeden asi 12-ročný žiak s vetou, že si zabudol doma „cigy.“ Tak bude musieť prechádzku po lese absolvovať bez fajčenia, snáď to nejako vydrží.
Konečne vystupujem z vlakovej sauny. Vyžmýkam si prepotené tričko, ale viem, že nie naposledy. Moje dovolenkové dobrodružstvo totiž pokračuje v preplnenej MHD, kde sú tiež teploty na vysoko exotickej úrovni. A zišiel by sa tu človek, ktorý by zatláčal ľudí hlbšie do dopravného prostriedku ako v Japonsku. Keď som videl naplnenú kapacitu prvého autobusu, rezignoval som. Počkal som si na druhý… tretí… štvrtý spoj. Kopa ľudí, utekajúcich do útrob autobusu nebola o moc menšia, no okrem kabelky ženy vedľa mňa, ma tlačí už aj čas.
Vďaka mojej výške, alebo teda skôr nížke, spoznávam nové, exotické vône a chute z podpazušia druhých ľudí. Zároveň si na mapách od potu precvičujem geografiu. Samozrejme, nemôže chýbať revízor, ktorý sa prediera plným autobusom. Zastaví sa pri mladej slečne, študentke, ktorá si lístok kúpila o tri sekundy neskôr. Nemilosrdný revízor si dokazuje svoju dominantnú pozíciu a udeľuje pokutu 99 eur.
Človek by ani neveril tomu, že sa bude radovať z toho, že dorazil do práce. Zisťujem, že ma takýto výlet stojí denne iba tri eurá. Teda za predpokladu, že sa mi včas aktivuje lístok na MHD. No, ak sa mi to nepodarí a narazím na dominantného alfa samca revízora, môj transport do finálnej destinácie sa predraží na 102 eur. No neber to! Na druhú stranu, za takmer identický zážitok zaplatia ostatní pri mori stovky, ak nie tisícky eur, čo znamená, že som stále ušetril. A ešte v robote aj voľačo zarobím…
Zdroj feed teraz.sk
