V piatok 27. júna bude mať francúzska filmová a divadelná herečka 70 rokov.
Isabelle Adjaniová sa narodila 27. júna 1955 v Paríži. Jej otec Mohamed Chérif Adjani pochádzal z Alžírska, ktorý počas druhej svetovej vojny narukoval do francúzskej armády. Matka budúcej herečky Emma Schweinbergerová mala nemecký pôvod. Budúca filmová hviezda vyrastala v skromných pomeroch na parížskom predmestí a vôbec neuvažovala o herectve, oveľa viac ju zaujímala psychológia.
Všetko sa zmenilo v roku 1969 na lýceu v Courbevoie, kde si ju vyhliadol asistent režiséra Bernarda Toublanc-Michela, ktorý hľadal predstaviteľku pre film Le petit Bougnat (Malá Bougnat). Po súhlase rodičov sa 14-ročná Adjaniová zúčastnila nakrúcania, pričom jej debutový film mal premiéru v roku 1970.
Po odchode z lýcea v Courbevoie študovala na lýceu v Remeši, kde vystupovala v školských divadelných predstaveniach. Predstavenie hry Federica Garcíu Lorcu Dom Bernardy Alby sa hralo aj v profesionálnom divadle v Remeši a Adjaniovej prinieslo miesto v divadelnom súbore Comédie Française. V 16-tich rokoch si zahrala v ďalšej filmovej snímke Faustine e tle bel été (Faustine a krásne leto, 1972).
Ako filmová herečka sa definitívne presadila v roku 1974 úlohou študentky v snímke Facka (La Gifle), ktorú režíroval Claude Pinoteau. V romantickej komédii jej rodičov stvárnili slávni herci Lino Ventura a Annie Girardotová.
O rok neskôr jej uznávaný francúzsky režisér Francois Truffaut zveril hlavnú úlohu v historickej dráme Príbeh Adely H. (L’Histoire d’Adéle H.). Za rolu dcéry slávneho francúzskeho literáta Victora Huga ju v roku 1976 nominovali na Oscara.
V tom istom roku sa Adjaniová predviedla aj vo filme Romana Polanského Nájomník (Le Locataire). Hlavnú ženskú úlohu stvárnila aj v kriminálnej dráme Barocco (1976), ktorú režíroval André Téchiné. V roku 1978 si zahrala v americkej snímke režiséra Waltera Hilla Vodič (The Driver). Téchiné jej hlavnú úlohu zveril opäť vo filme Sestry Brontëové (Les Soeurs Brontë). Zaujala aj v horore nemeckého režiséra Wernera Herzoga Upír Nosferatu (Nosferatu: Phantom der Nacht, 1979).
Prvého Cézara dostala za stvárnenie hlavnej postavy v dráme Andrzeja Žulawského Posadnutosť (Possession, 1982). Ďalšieho si odniesla v roku 1984 za rolu v dráme Vražedné leto (L’Été meurtrier, 1983) režiséra Jeana Beckera.
Druhú nomináciu na Oscara v kategórii Najlepšia herečka v hlavnej úlohe a tretieho Cézara Adjaniovej prinieslo stvárnenie francúzskej sochárky Camille Claudelovej. V rovnomennej životopisnej dráme Bruna Nuyttena z roku 1988 si zahrala po boku Gérarda Depardieua, ktorý stvárnil slávneho francúzskeho sochára Augusta Rodina.
V roku 1995 sa francúzska herečka dočkala štvrtého Cézara za hlavnú postavu v historickej životopisnej dráme Kráľovná Margot (La Reine Margot, 1994), o ktorú sa režisérsky postaral Patrice Chéreau. O rok neskôr si zahrala po boku hollywoodskej hviezdy Sharon Stoneovej v americkom filme Jeremiaha S. Chechika Diabolská pasca (1996).
Piateho Cézara dostala za účinkovanie v dráme La Journée de la jupe (Deň sukní, 2008), ktorú režíroval Jean-Paul Lilienfeld. V roku 2022 ju do hlavnej úlohy v snímke Peter van Kant obsadil rešpektovaný režisér Francois Ozon.
Isabelle Adjaniová má dve deti, jedno zo vzťahu s francúzskym režisérom Brunom Nuyttenom, otcom druhého je britský herec Daniel Day-Lewis.
Zdroj feed teraz.sk
