V júli 1994 kamión naložený výbušninami vošiel do areálu židovského centra AMIA v argentínskom hlavnom meste a explodoval. K útoku sa nikto neprihlásil, avšak Argentína a Izrael mali dlhodobo podozrenie, že útok vykonalo na žiadosť Iránu libanonské šiitské hnutie Hizballáh.
Argentínsky zákon až do marca tohto roku nepovoľoval, aby sa súdne procesy konali v neprítomnosti podozrivých. Štvrtkové rozhodnutie o súdnom procese v neprítomnosti podozrivých je prvým takýmto rozhodnutím v Argentíne.
AFP konštatuje, že sudca Daniel Rafecas uznal „výnimočnosť“ rozhodnutia poslať prípad na súd viac ako 30 rokov po bombovom útoku, pričom všetci podozriví sú stále na slobode. Súdenie podozrivých v neprítomnosti podľa neho umožňuje „aspoň sa pokúsiť odhaliť pravdu a zrekonštruovať, čo sa stalo“.
Rafecas tvrdí, že proces v neprítomnosti bol odôvodnený vzhľadom na „materiálnu nemožnosť zabezpečiť prítomnosť obžalovaných a povahu vyšetrovaného zločinu proti ľudskosti“.
Desať podozrivých v tomto prípade sú bývalí iránski a libanonskí ministri a diplomati, na ktorých Argentína vydala medzinárodné zatykače.
Argentína sa od roku 2006 snažila zadržať osem Iráncov vrátane niekdajšieho prezidenta Akbara Hášemího Rafsandžáního, ktorý zomrel v roku 2017.
Irán poprel zapojenie do útoku a odmietol zadržať a odovzdať podozrivých. Argentínsky súd v apríli 2024 obvinil z útoku proiránsky Hizballáh a útok označil za „zločin proti ľudskosti“. Zistil, že spomínaný útok a ďalší útok na izraelské veľvyslanectvo v roku 1992 boli pravdepodobne vyvolané rozhodnutím vlády pod vedením vtedajšieho prezidenta Carlosa Menema o zrušení troch zmlúv s Iránom o dodávkach jadrového vybavenia a technológií. Súdu sa však nepodarilo predložiť dôkazy o účasti Iránu.
Medziamerický súd pre ľudské práva (IACHR) minulý rok rozhodol, že argentínsky štát je zodpovedný za to, že útoku nezabránil a ani ho riadne nevyšetril. Obvinil štát aj zo snahy „zakryť a brániť vyšetrovaniu“.
Zdroj feed teraz.sk
