Pašinjan má nezhody s vyššími duchovnými arménskej apoštolskej kresťanskej cirkvi od roku 2020, keď katolikos Karekin II. prišiel s požiadavkou na jeho odstúpenie po vojenskom úspechu Azerbajdžanu v regióne Náhorný Karabach. Krajina pritom priznáva arménskej apoštolskej cirkvi osobitné ústavné postavenie a cirkev má v arménskej spoločnosti značný vplyv.
„Príslušníci bezpečnostných zložiek prekazili rozsiahly a zlovestný plán ‚zločinecko-oligarchického kléru‘ na destabilizovanie situácie v Arménskej republike a uchopenie moci,“ napísal premiér na platforme Telegram. Zdieľal vyhlásenie arménskeho vyšetrovacieho výboru, podľa ktorého si arcibiskup Bagrat Galstanjan „od novembra 2024 vytýčil za cieľ“ podnietiť zmenu moci v Arménsku „prostriedkami, ktoré nepovoľuje ústava“.
Galstanjan minulý rok obvinil Pašinjana z odstúpenia územia v prospech Azerbajdžanu a viedol rozsiahle protesty za odchod premiéra z úradu, no neúspešne. Vyšetrovací výbor ozrejmil, že Galstanjan, líder hnutia Posvätný boj, „s predošlým súhlasom niekoľkých členov hnutia získal potrebné prostriedky a nástroje na vykonanie teroristických činov a prevzatie moci“, píše AFP.
„V súčasnosti sa konajú prehliadky v domoch arcibiskupa Bagrata a jeho približne 30 spolupracovníkov,“ doplnilo vyhlásenie. Poslanec Garnik Danieljan ako blízky spolupracovník arcibiskupa uviedol, že ide o „kroky diktátorského režimu“ a obvinenia namierené proti duchovnému označil za vykonštruované.
Strata Karabachu po bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu v roku 2023 rozdelila Arménsko, keďže susedná krajina požaduje rozsiahle ústupky výmenou za trvalý mier, pripomína AFP.
Zdroj feed teraz.sk
