Šutaj Eštok vníma požiadavku na zvýšenie obranných výdavkov členských štátov NATO na päť percent HDP ako extrémnu a pre mnohé krajiny v realite sotva udržateľnú. „Nie, bezpečnosť nie je zadarmo – ale každý cent musí byť investovaný rozumne. Preto presadzujem duálne výdavky – teda také investície do obrany, ktoré dávajú zmysel aj v mierových časoch. Namiesto ďalších zbraní chceme technológie využiteľné pri civilnej ochrane, modernizáciu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť, logistiku, zdravotníctvo či energetickú odolnosť. Obrana má chrániť ľudí – nie ich zaťažovať. Ak už máme plniť záväzky, tak spôsobom, ktorý prinesie reálny úžitok aj civilnej spoločnosti,“ skonštatoval.
Zdôraznil, že NATO je a musí zostať garantom kolektívnej bezpečnosti členských krajín a nemá slúžiť ako nástroj konfrontácie alebo alibi pre nekontrolované zbrojenie. To si podľa neho uvedomujú vláda i občania. „Vojna na Ukrajine a čoraz zložitejšia situácia na Blízkom východe otvárajú zásadnú a vážnu diskusiu o ďalšom smerovaní Aliancie. Nie o tom, či má byť Slovensko členom NATO – o tom nemôže byť žiadna diskusia, ale o tom, ako má NATO napĺňať svoju historickú úlohu: byť obranným štítom, nie nástrojom konfrontácie – a to ani vnútroštátnej a vnútropolitickej,“ poznamenal Šutaj Eštok.
V utorok sa v holandskom Haagu začne 34. samit hláv štátov a vlád Severoatlantickej aliancie (NATO). Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť investície do svojich obranných výdavkov až na päť percent HDP ročne.
Zdroj feed teraz.sk
