Zvýši? vojenské výdavky až na pä? percent HDP požaduje americký prezident Donald Trump a tento cie? presadzuje aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.
Zo sumy pä? percent HDP by priamo na armádu malo ís? 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má by? ur?ených na ?alšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním ?i rekonštrukciou infraštruktúry. Text spolo?ného vyhlásenia lídrov na summite už v nede?u schválili zástupcovia ?lenských štátov.
Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na pä? percent HDP minulý týžde? verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, pod?a ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbyto?ná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu.“
Požiadavku vynaklada? na obranu až pä? percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Mesiac predtým svojim spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní ?lenovia nebudú dáva? na obranu viac pe?azí.
Americký prezident pred nieko?kými d?ami vyhlásil, že cie? pä? percent HDP by malo splni? všetkých 32 ?lenských krajín NATO s výnimkou USA. Pod?a Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. „My NATO podporujeme už ve?mi dlho. Myslím si, že v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov, takže si nemyslím, že my by sme mali (ís? na túto úrove? výdavkov), ale (?alšie) krajiny NATO ur?ite áno,“ povedal Trump.
?lenovia NATO si v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym stanovili minimálnu úrove? výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Následná invázia Ruska na Ukrajinu o osem rokov neskôr však pod?a agentúry AFP prinútila Alianciu posilni? svoje východné krídlo a zvýši? výdavky.
Viaceré štáty tento rok avizovali, že splnia cie? z roku 2014 a na obranu budú dáva? sumu dosahujúcu najmenej dve percentá svojho HDP. Žiadna krajina však do svojej obrany avizovaných pä? percent neinvestuje. Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Po?sko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V roku 2024 osem ?lenských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá. Najmenej investovalo Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko, ktorých výdavky sa pohybovali na úrovni okolo 1,3 percenta HDP.
Zdroj feed teraz.sk
