Štedrý de? ako ústredný de? viano?ných sviatkov mal pod?a Škodovej v minulosti zvláštne postavenie. Cirkevne predpísaný pôst sa strážil rôznymi trestami, ktoré mali ?loveka postihnú?, ak ho nedodržal. Každý sa usiloval vyhnú? zlým emóciám, pretože ak by sa v tento de? vyskytli v domácnosti, opakovali by sa aj ?alší rok.
Viaceré viano?né povery v regióne Novohrad súviseli s hospodárstvom ?i so zdravím. Dvor a dom zametali ?udia novou metlou, pastieri zas roznášali brezové prúty, s ktorými ich vyšibala gazdiná. „Gazdovia v Bo?kovciach pred štedrou ve?erou uväzovali povriesla zo slamy okolo kme?ov ovocných stromov v záhradách, aby dobre rodili. V už zaniknutej obci Leš? každý ?akal, ?i sa mu nala?no kýchne. Ak sa mu kýchlo, mal sa doži? ?alšieho roka,“ dodala Škodová.
Pre gazdiné sa Štedrý de? za?ínal skoro ráno miesením cesta na viano?né pe?ivo, dopoludnia potom pripravovali varené jedlá. „V katolíckych obciach sa aj pri ve?eri dodržiaval pôst, jedli sa iba jedlá rastlinného pôvodu pripravené na masle. Ak aj gazdiná pripravila mäsové jedlá, jes? ich mohli až po polnoci. V evanjelických obciach sa varila kapustnica s klobásou a na štedrove?erný stôl sa dostalo aj brav?ové mäso,“ priblížila etnologi?ka NMG.
Zaujímavý zvyk dodržiavali po?as Štedrého d?a obyvatelia Málinca. Ke? podve?er za?ali v obci vyzvá?a? zvony, ?udia vyšli zo svojich domov k potoku alebo k rieke Ipe? na okraji obce, kde sa umývali do pol pása. „Ak niektorí nemohli prís?, napríklad pre chorobu alebo iné vážne problémy, voda sa im priniesla v hrnci alebo vo vedre. Postavili sa do stredu dvora alebo kuchyne a poumývali sa,“ uviedla Škodová.
Štedrove?erná ve?era sa v Novohrade tradi?ne za?ínala po vyjdení prvej hviezdy a sprevádzalo ju viacero rôznych zvykov. ?udia nezabúdali ani na svojich zomrelých blízkych, na prázdny tanier na stole pre nich odložili z každého jedla. Podávali sa i oblátky s medom a cesnakom, tradi?né bolo aj krájanie jablka.
Po štedrove?ernej ve?eri sa jedlá vä?šinou neodnášali a na stole ostali minimálne do ?alšieho d?a. Omrvinky zo stola sa nevyhadzovali, ?udia ich pozbierali a odložili. „Používali sa na lie?enie a miešali sa so zrnom pri siatí. Dievky si vzali pár omrviniek a dali si ich pod vankúš. Cez noc sa im snívalo, za koho sa vydajú,“ priblížila Škodová.
Zdroj feed teraz.sk
