Elektrina z fotovoltických elektrární patrí v súčasnosti k najlacnejším zdrojom, v Európe však stále zostáva nevyužitý potenciál približne 80 až 90 % striech a na Slovensku je to ešte viac. Rýchlejšiemu využívaniu energie zo slnka totiž v krajine stále bránia viaceré bariéry v legislatíve. „Väčšie fotovoltické elektrárne sa u nás prakticky neoplatí stavať kvôli legislatívnym podmienkam a rôznym z nich vychádzajúcich poplatkom, ktoré tieto elektrárne v iných krajinách EÚ neplatia,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Nárast kapacity malých fotovoltických elektrární v domácnostiach sa podľa neho v najbližšom období spomalí. Dôvodom je zastavenie vydávania poukážok z programu Zelená domácnostiam, keďže žiadosti už dosiahli sumu 107,7 milióna eur, ktoré v ňom boli alokované do roku 2029. „Napriek prísľubom ministerstva hospodárstva a ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie o navýšení prostriedkov z fondov EÚ do tohto programu, dnes nie je jasné, kedy sa tak stane. Skúsenosti ukazujú, že to môžu byť mesiace, ale aj rok,“ upozornil Karaba.
Zároveň poukázal aj na potrebu využívania nových foriem výroby elektriny zo slnka, ako je napríklad agrivoltika. Ide o technologické riešenie, ktoré umožňuje na rovnakej pôde pestovať poľnohospodárske plodiny a zároveň vyrábať elektrinu. Dobré podmienky na výrobu elektriny zo slnka sú najmä v oblastiach, kde je úrodná pôda. Slovensko však nemá v prevádzke ani jednu takúto elektráreň, problémom je opäť legislatíva.
„Platné zákony umožňujú buď pestovať plodiny na pôde určenej na poľnohospodárske účely, alebo vyrábať elektrinu na pôde určenej na priemyselné účely. Pritom panely agrivoltických elektrární zlepšujú aj podmienky pre pestovanie plodín, teda prispievajú k zvyšovaniu potravinovej sebestačnosti,“ vysvetlil Karaba s tým, že panely, ktoré sa dokážu natáčať, zlepšujú mikroklímu na obhospodarovanej pôde, čím zvyšujú výnosy poľnohospodárov a zároveň znižujú spotrebu vody na závlahu.
Zdroj feed teraz.sk
