Do jeho života zasiahla druhá svetová vojna a neskôr aj nástup komunistickej moci v Československu. Ako pred nacistami, tak aj pred komunistickou totalitnou mocou emigroval Voskovec do Spojených štátov amerických (USA), kde sa postupne sa presadil v divadle, ale aj vo filme. Po boku Henryho Fondu si napríklad zahral v známom filme Dvanásť rozhnevaných mužov.
Jiří Voskovec, rodným menom Jiří Wachsmann, sa narodil 19. júna 1905 v Sázave ako tretie najmladšie dieťa v rodine nadaného vojenského kapelníka. S Werichom sa zoznámil už počas štúdia na reálnom gymnáziu v Prahe, kde boli spolužiaci. Po maturite študoval na základe štipendia tri roky na Carnotovom lýceu vo francúzskom meste Dijon. Počas tohto obdobia sa zoznámil s vtedajším európskym avantgardným umením.
Aj napriek tomu, že výrazne inklinoval k umeniu, sa po návrate z Francúzska rozhodol študovať právo na Karlovej Univerzite v Prahe. Popri štúdiu časopisecky publikoval básne, články a recenzie, venoval sa prekladom a stal sa členom hnutia avantgardných umelcov známeho pod názvom Devětsil. Hlavne sa však v roku 1926 podieľal na vzniku avantgardného Osvobozeného divadla.
Na jeho javisku spoločne s Werichom ako duo V+W predvádzali improvizované vystúpenia, v rámci ktorých inteligentným humorom komentovali aktuálne politické a spoločenské dianie. V roku 1927 mala premiéru ich autorská divadelná hra s názvom Vest pocket revue, ktorá zaznamenala úspech nielen u divákov, ale aj u kritikov.
Zo spolupráce Voskovca a Wericha a za výdatnej asistencie hudobného skladateľa Jaroslava Ježka vzniklo 27 divadelných hier. V roku 1932 uviedli hru Caesar, krátko na to prišla ostrá kritika nemeckého fašizmu v inscenácii Osel a stín a domáce fašistické tendencie dvojica kritizovala v hre Kat a blázen.
V roku 1935 vznikla inscenácia inšpirovaná osudmi francúzskeho básnika Francoisa Villona Balada z hadrů, nasledovali hry Rub a líc, Těžká Barbora či Pěst na oko. Voskovec a Werich sa podpísali aj pod filmy Pudr a benzin (1931), Peníze nebo život (1932), Hej-rup! (1934), alebo Svět patří nám (1937).
V roku 1938, krátko pred vznikom Protektorátu Čechy a Morava a po vynútenom zatvorení Osvobozeného divadla, emigroval Voskovec spoločne s Werichom a Ježkom do USA, Po skončení II. druhej svetovej vojny sa vrátili do Prahy s odhodlaním pokračovať v Osvobozenom divadle. Povojnová doba však divadlu nepriala a situácia sa po februári 1948, keď moc v Československu prevzali komunisti, ešte zhoršila.
Aj preto Voskovec prijal pracovnú ponuku na filmového experta v Paríži pre UNESCO. V roku 1950 však napokon opäť odišiel do USA, kde hneď po príchode musel 11 mesiacov stráviť na ostrove Ellis Island, kde vtedy sústreďovali americké orgány prisťahovalcov a emigrantov. Americké úrady ho krátko podozrievali aj z toho, že je komunistický špión. Prisťahovalecká komisia mu preto zamietla vstup do USA.
Voskovec sa odvolal, pričom mu pomohol aj známy český novinár Ferdinand Peroutka, ktorého výpoveď Voskovcovi pomohla ostať v USA a v roku 1955 získal aj americké štátne občianstvo. V tom istom roku vznikol aj americký televízny film s názvom Bol som obvinený, v ktorom si Voskovec zahral sám seba.
O dva roky neskôr obsadil Voskovca do svojho prvého celovečerného filmu americký filmový režisér Sidney Lumet. Vďaka nemu si český herec zahral boku Henryho Fondu v známom americkom filme Dvanásť rozhnevaných mužov. V roku 1964 si Voskovec zasa zahral s Richardom Burtonom vo filmovom spracovaní Hamleta, ktoré režírovali John Gielgug a Bill Colleran. Predstavil sa napríklad aj v snímke Franka Perry Človek na hojdačke (1974), alebo vo westerne Barbarosa (1981), ktorý režíroval Fred Schepisi.
Výrazne sa presadil prostredníctvom seriálu Nero Wolfe (1982), vďaka ktorému zarobil dostatok peňazí, aby sa presťahoval do Kalifornie, kde si kúpil dom. Zakrátko a ešte pred uvedením seriálu však Jiří Voskovec zomrel – 1. júla 1981 v Pearblossom v Kalifornii vo veku 76 rokov. Stalo sa tak len o necelý rok po tom, ako zomrel Werich, jeho „siamske dvojča“, ako si obaja neraz hovorili. Do konca zostali v kontakte a od roku 1990 majú spoločný hrob na pražských Olšanoch.
Zdroj feed teraz.sk
