3. januára – Rok 2022 sa začal a končil na niektorých miestach Slovenska rekordne vysokými teplotami. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) najvyššie hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu dosiahli 14 stupňov Celzia, prípadne aj viac. V Hurbanove na Štedrý deň (24. 12.) namerali 14 stupňov, v Bratislave na letisku 14,1 stupňa Celzia. Na Silvestra (31. 12.) namerali v Kuchyni na letisku 14,4 stupňa Celzia.
5. januára – Začiatok roka 2023 sa niesol v znamení mimoriadne teplého počasia. Najvýznamnejšie rekordy maximálnej teploty vzduchu pre január boli prekonané napríklad na klimatologických staniciach na Štrbskom Plese (13,8 stupňa Celzia) či na Chopku (8,5 stupňa Celzia). V prípade Štrbského Plesa išlo o rekord prinajmenšom od roku 1923.
10. januára – Globálna zmena klímy ohrozuje dlhodobú udržateľnosť lyžiarskych stredísk, ktoré sú závislé od vhodných snehových podmienok. Informoval o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Doplnil, že v desaťročiach 2030 až 2050 bude mať na Slovensku nevhodné podmienky 26 stredísk.
18. januára – V lokalitách západného Slovenska zaznamenali nezvyčajne skoré kvitnutie liesky obyčajnej. Spôsobili to teploty vzduchu, ktoré sú podľa meteorológov typické skôr pre jarné počasie. V oblasti Trnavy zaznamenali jej kvitnutie už 8. januára.
23. januára – SHMÚ informoval, že rok 2022 bol na Slovensku piaty najteplejší od roku 1931 na základe priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu – mala hodnotu 9,5 stupňa Celzia, pričom ešte teplejšie bolo v rokoch 2014, 2018, 2019 a 2015. Taktiež bol rok 2022 piaty najchudobnejší na zrážky od roku 1881. Hodnoty priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu vyššie ako deväť stupňov Celzia sa takmer výlučne sústreďujú v období od roku 2000.
28. februára – Tohtoročná končiaca sa zima na Slovensku sa radí do užšej skupiny mimoriadne teplých zím. Na niektorých staniciach zaznamenali len jeden deň s celodenným mrazom, napríklad v Dudinciach a v Topoľčanoch.
14. apríla – Podľa analýzy, ktorú zverejnil IEP je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky. Vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota. V oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami žije vyše 16 percent obyvateľov Slovenska.
5. mája – SHMÚ informoval, že tohtoročný apríl bol studený až veľmi studený. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu v rokoch 1991 – 2020 bola v intervale od mínus 2,8 (v Bratislave na Kolibe) do mínus 1,2 stupňa Celzia (v Spišských Vlachoch).
6. mája – Na Slovensku zaznamenali meteorológovia prvý letný deň v tomto roku. Maximálne teploty vzduchu na juhovýchode územia presiahli 25 stupňov Celzia. Ide o pomerne neskorý dátum nástupu letných dní na území SR.
20. júna – V roku 2023 bol prvý tropický deň v základnej sieti meteorologických staníc zaznamenaný až na konci druhej dekády júna. Takto relatívne neskoro, prípadne ešte neskôr, sa to podľa meteorológov stalo od roku 1961 celkovo iba 12-krát. Do roku 1992 to bolo dosť bežné, tentoraz sa tak stalo po 31 rokoch.
20. júla – Globálne otepľovanie sa na Slovensku, respektíve v strednej Európe prejavuje výraznejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom. Ako uviedol klimatológ Milan Lapin, globálna teplota tu vzrástla asi o 2,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím rokov 1851 až 1900. Je to zhruba dvojnásobok oproti nárastu celosvetovej globálnej teploty, ktorá sa zvýšila približne o 1,27 až 1,28 stupňa Celzia.
24. júla – V júli 2023 trvalo nadnormálne teplé počasie mimoriadne dlho. Prejavilo sa to vysokým počtom za sebou nasledujúcich tropických dní, a to aj na chladnejších miestach. V Plavči nad Popradom zaznamenali od 1. do 23. júla tri tropické dni. Pred približne 50 rokmi to bola rarita. V Kuchyni a v Kráľovej pri Senci zaznamenal 15 tropických dní, v Dudinciach 16.
8. augusta – Na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent a tlak vodnej pary vyše 24 hektopascalov (hPa), v Kamenici nad Cirochou popoludní krátkodobo až vyše 33 hPa. Podľa klimatológa Milana Lapina sú to hodnoty, na ktoré sú zvyknutí obyvatelia rovníkovej Ázie.
27. augusta – Klimatológ Pavel Matejovič avizoval, že sa leto 2023 skončí ako teplotne silne nadnormálne a od začiatku meteorologických meraní na našom území bude asi desiate najteplejšie. V minulosti sa takéto teplé leta nevyskytovali, všetky sa vyskytli v tomto storočí.
29. septembra – Meteorológovia informovali, že na takmer všetkých staniciach bol rekordne teplý september. K 28. septembru bola najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu v Bratislave-Kolibe, a to až 20 stupňov Celzia. Takáto vysoká priemerná mesačná teplota vzduchu v septembri je v slovenských klimatických podmienkach porovnateľná s normálnymi hodnotami teploty vzduchu v júni.
5. októbra – Leto 2023 sa zaradilo medzi najteplejšie letá v histórii meteorologických meraní na Slovensku.
13. októbra – Kritickú hranicu globálneho otepľovania 1,5 stupňa Celzia prekročil celosvetový priemer teploty vzduchu už počas deviatich mesiacov, z toho tri mesiace boli v roku 2023 – marec, august a september. Podľa klimatológa Milana Lapina sa do tejto série mal zaradiť aj október.
2. novembra – Meteorológovia potvrdili, že október na Slovensku bol veľmi až mimoriadne teplý. Najvyššiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu (14,5 stupňa Celzia) namerali v októbri v Bratislave-Mlynskej doline.
27. novembra – Hoci záver novembra priniesol na Slovensko aj do ďalších častí Európy takmer ozajstné zimné počasie, z celosvetového hľadiska pokračovala séria mesiacov s rekordne vysokou priemernou globálnou teplotou. Ako povedal klimatológ Milan Lapin aj v novembri bola globálna teplota a takisto aj priemerná teplota vzduchu na severnej pologuli rekordne vysoká.
1. decembra – Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila prebiehajúcu konferenciu OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji za najvýznamnejšie podujatie smerujúce k ochrane klímy. Povedala tiež, že Slovensko v zavádzaní opatrení patrí medzi najambicióznejšie štáty.
4. decembra – Mesiac november bol po teplotnej stránke na celom Slovensku veľmi studený až normálny. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 – 2020 bola v intervale od mínus 3,1 stupňa Celzia na Lomnickom štíte do plus jedného stupňa Celzia v Bratislave.
5. decembra – Mesiac september bol na Slovensku najteplejším septembrom v histórii zaznamenávania. Október bol druhým najteplejším.
Zdroj feed teraz.sk
