„Momentálna legislatívna úprava neumožňuje odborníkom vymieňať si všetky potrebné informácie medzi jednotlivými rezortmi. V praxi sa stávali aj prípady, že došlo k radikalizácii, bola identifikovaná, ale z rozličných dôvodov o tom nikto z kompetentných nevedel. Výmene informácií často bránia zákonné obmedzenia, ako napríklad povinnosť mlčanlivosti,“ poznamenal komisár pre deti Jozef Mikloško.
Námestník generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Krivošík predstavil fungovanie národnej linky, na ktorej pracuje 17 odborníkov poskytujúcich online poradenstvo a je súčasťou aplikácie Edupage v sekcii šikana a duševné zdravie. „Len za prvých 24 hodín po začlenení do aplikácie zaznamenala 644 podnetov, pričom od svojho vzniku ich bolo už vyše 27.000. Viac než 120 z nich si vyžiadalo krízovú intervenciu v spolupráci s Policajným zborom (PZ) SR,“ priblížila Adamová.
Marek Madro z IP-čka poukázal na to, že mladí ľudia sa radikalizujú, keď sa cítia neviditeľní, frustrovaní a bez zmysluplného priestoru na vyjadrenie. Upozornil, že radikalizácia je volaním o pomoc, často v dôsledku chýbajúceho bezpečia. V rámci diskusie priniesol konkrétne odporúčania v podobe siete expertov na radikalizáciu, ktorí sú schopní identifikovať riziko aj na lokálnej úrovni, aby existovali ľudia, ktorí budú odborne pracovať s mladými, ktorí sa napríklad stali súčasťou radikalizácie.
Prezidentka PZ Jana Maškarová uviedla prípad extrémistickej skupiny, do ktorej sa zapojili žiaci zo siedmich stredných škôl. Online priestor podľa nej zohral kľúčovú úlohu v ich radikalizácii. Zdôraznila potrebu, aby rodina aj škola boli oporou – rodina poskytla základné bezpečie a škola učila deti rozpoznávať dezinformácie. Jana Šimonová z PZ v tejto súvislosti informovala o spustení projektu Ochrana mäkkých cieľov, ktorý bude od septembra pilotne testovaný v školách. Zameriava sa na vzdelávanie učiteľov v prípade útoku a prevenciu radikalizácie.
Miroslava Gubalová z Banskobystrického samosprávneho kraja predstavila z praxe tzv. „semafor rizík“, ktorý identifikuje a kategorizuje 16 typov rizikových správaní v školách. Pripomenula, že pri závažnejších prípadoch im chýba dostupný partner v systéme, ktorý by vedel efektívne zasiahnuť. Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Roskoványi upozornila rovnako ako Mikloško na potrebu rozšírenia deradikalizačného programu. Navrhla jeho využitie aj pri rizikových skupinách, ako aj pri práci s dospelými.
Adamová spresnila, že témou zasadnutia bolo násilie mladých v školskom prostredí, a to aj v kontexte nedávnych tragických udalostí v susednom Rakúsku. Zúčastnili sa na ňom odborníci z ministerstiev, štátni tajomníci, zástupcovia samospráv, zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, PZ SR, Ligy za ľudské práva či mimovládnej organizácie IP-čko.
Zdroj feed teraz.sk
