Opakovane upozorňuje, že nadmerný kontakt detí s obrazovkami neohrozuje len ich pozornosť či výsledky v škole, ale má čoraz častejšie aj vážne dôsledky na psychické zdravie, vývin sociálnych zručností a schopnosť vytvárať si vzťahy. „Dnes už nejde len o technický problém. Ide o to, že deti sa menia na digitálnych závislákov a my im neponúkame reálnu ochranu,“ varuje komisár. Z prieskumu ÚKPD tiež vyplynulo, že deti si nedostatočne uvedomujú riziká spojené s online priestorom a možnosťami kyberšikany alebo to nevnímajú ako problém.
Komisár pre deti pomenúva sociálne siete ako „digitálnych dílerov“, ktorí využívajú psychologické mechanizmy na udržanie pozornosti detí čo najdlhšie. Podľa Mikloška Slovensko zatiaľ nevyužíva legislatívne možnosti na obmedzenie prístupu detí na sociálne siete, v mnohých prípadoch sa deti bez problémov zaregistrujú aj napriek vekovému limitu 13 rokov. „Nie je to nijako kontrolované a deti sú na sociálnych sieťach už od útleho veku. Do významnej miery to podporujú aj rodičia, ktorí dávajú deťom mobily alebo tablety už v dojčenskom veku,“ zhodnotil Mikloško.
V prípade regulácie sociálnych sietí navrhuje komisár zvážiť vekový limit na prístup, napríklad 16 alebo 18 rokov, a technické opatrenia, ktoré by znemožnili deťom vytvárať si účty na týchto platformách bez overenia veku. Zároveň požaduje nadrezortnú spoluprácu štátu, samospráv a odborných inštitúcií, keďže problém presahuje možnosti jednotlivých škôl či rodín.
Zatiaľ čo technologické platformy sledujú predovšetkým zisk, štát by mal podľa Mikloška sústrediť svoju pozornosť na ochranu detí. Tie podľa neho bez aktívneho vedenia rodičov a inštitúcií podliehajú tlaku sociálnych sietí, porovnávaniu a nerealistickým vzorom, čo má priamy negatívny vplyv na ich duševné zdravie.
„Ak ako spoločnosť nezareagujeme, prídeme o generáciu detí, ktoré stratia schopnosť žiť v realite. A to bude problém, ktorý nám žiadna technológia nevyrieši,“ dodáva Mikloško. Riziko vidí tiež v tom, že deti dnes netrávia čas výlučne na „tradičných“ sociálnych sieťach, ale na platformách, ktoré spájajú zábavu, interakciu a komunikáciu. Práve preto je podľa komisára riziko ťažšie identifikovateľné. „Rodičia často nevedia, že hra alebo videoplatforma môže fungovať ako digitálna spoločenská miestnosť,“ uzavrel.
Zdroj feed teraz.sk
