„Nárast týchto alpských nebezpečenstiev je jasným dôsledkom zmeny klímy spôsobenej človekom,“ povedal Tobias Hipp, odborník z oddelenia ochrany prírody a kartografie.
„V horách budú vždy určité riziká, ale ich pravdepodobnosť sa zvyšuje v dôsledku klimatických zmien,“ povedal. „Alpy sú v dôsledku otepľovania v nerovnováhe a stávajú sa nestabilné. Musíme predpokladať, že tieto udalosti budú pokračovať čoraz častejšie,“ vysvetlil.
„V prípade horského zosuvu – ako nedávno vo Švajčiarsku – ide o veľké množstvo kameňa. Často existujú vopred varovné znaky, ako sú menšie zlomy, ktoré umožňujú rozsiahle monitorovanie a včasné varovania. To však nie je vždy možné, ako pri zosuve v Piz Cengalo v roku 2017, čo malo za následok niekoľko úmrtí,“ povedal Hipp.
Horolezci musia s pádmi skál a zosuvmi menšieho rozsahu počítať. „Sú to klasické vysokohorské riziká, ktoré sa však vyskytujú oveľa častejšie a v širších oblastiach,“ vysvetlil odborník dôsledky zrýchľovania klimatickej zmeny.
„Na jednej strane sa hory otepľujú, čo znamená, že permafrost ich už tak efektívne nedrží pohromade. Na druhej strane zohráva úlohu ustupovanie ľadovcov, ktoré už nepôsobia ako podpery pre priľahlé skalné steny. Okrem toho sú oblasti pod ľadovcami nestabilné, čo môže viesť k pády skál alebo zosuvom pôdy,“ dodal.
Pribúdajúce extrémne prejavy počasia, akými sú výdatné zrážky resp. vlny horúčav často pôsobia ako spúšťače zosuvov. „V oblastiach medzi 2000 a 2500 metrov nad morom je to riziko vysoké a vo vysokohorských oblastiach vidíme jasnú súvislosť medzi nárastom nebezpečenstva a človekom vyvolanými klimatickými zmenami,“ pripomenul Hipp.
„Alpy zostanú atraktívnou destináciou pre horolezectvo, len nie rovnakým spôsobom, ako sme ich zdedili,“ vysvetlil Hipp. Dobré plánovanie trasy s ohľadom na predpoveď počasia je preto vždy nevyhnutné a pre rýchle zmeny sa stáva podľa neho ešte dôležitejším.
Zdroj feed teraz.sk
