Väčšina respondentov priznala, že vplyvom tejto dane očakáva vo svojej práci horšie časy. S pomalším rastom miezd počíta 35 % ľudí a ďalších 13 % sa obáva obmedzenia alebo zrušenia pracovných benefitov. Celkovo 11 % očakáva aj spomalenie rozvoja firmy či zastavenie plánovaných investícií. Len 12 % nemá v tomto smere žiadne obavy a zvyšných 29 % sa nevedelo k tomu vyjadriť. „Transakčná daň by nemala ohroziť zamestnanecké benefity. Naším cieľom je pomôcť podnikom nastaviť rozpočty a procesy tak, aby aj po započítaní tejto dane zostali zamestnanecké benefity udržateľné,“ uviedla PR riaditeľka spoločnosti Lívia Bachratá.
Napriek tomu, že sa transakčná daň týka bezhotovostných prevodov peňazí, väčšina zamestnancov sa nestretla s tým, že by im zamestnávateľ chcel dávať výplaty v hotovosti. Takúto skúsenosť má len jedno percento respondentov a ďalšie tri percentá spresnili, že im to bolo spomenuté iba ako možnosť. Oveľa väčšia skupina ľudí sa stretla s požiadavkou prevádzok zaplatiť účet v hotovosti. Jednorazovú alebo opakovanú skúsenosť s tým malo 46 %. V prípade tejto požiadavky by 29 % osôb nemalo problém zaplatiť v hotovosti a 47 % priznalo, že by to záviselo od situácie, ako je napríklad výška sumy na úhradu či dostupnosť hotovosti. Pätina respondentov by uprednostnila platbu kartou, ak by to bolo možné, a len štyri percentá by platenie v hotovosti striktne odmietli.
Z prieskumu vyplynulo, že väčšina ľudí pocítila nárast cien v prevádzkach už po mesiaci od spustenia transakčnej dane. Výrazne to pocítilo 40 % a ďalších 41 % spresnilo, že zaznamenalo mierny nárast cien. Na druhej strane, od apríla neevidovalo zvýšenie cien len päť percent Slovákov. „Platí, že každé zvyšovanie nákladov sa nejakým spôsobom dotkne aj spotrebiteľov. Otázkou je, v akom momente a v akej miere. Preto nie je prekvapujúce, že sa firmy snažia uprednostňovať také spôsoby platby, ktoré nezvyšujú ich náklady na podnikanie, aby následne nemuseli zvyšovať ceny pre koncového zákazníka,“ dodala Bachratá.
Zdroj feed teraz.sk
