Prvá Československá republika vznikla 28. októbra 1918 a už o rok neskôr z iniciatívy Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, založili 8. novembra 1919 Družstvo Slovenského národného divadla, ktoré sa zaslúžilo o vznik národného divadla. V Bratislave, ktorá sa stala hlavným mestom Slovenska, sa usídlilo vo vtedajšom Mestskom divadle aj SND.
V tom čase sa nielen o budovu, ale aj divadelnú sezónu delilo SND s maďarskou a nemeckou divadelnou spoločnosťou. Aj preto sa pre nové národné divadlo hľadala skúsená divadelná spoločnosť, ktorá by bola schopná okamžite spustiť prevádzku a súčasne konkurovať už zabehaným divadelným súborom. Družstvo sa dohodlo s Bedřichom Jeřábkom a jeho Východočeskou divadelnou spoločnosťou, ktorá mala na začiatku svojho pôsobenia v Bratislave 234 zamestnancov.
Celá prvá divadelná sezóna SND podľa Zuzany Nemcovej, vedúcej Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave, trvala štyri mesiace. „Takže zhruba v polovici prvej sezóny uviedlo SND prvú slovenskú divadelnú hru a aj ju odohralo v slovenčine. Keď v roku 1920 divadlo vzniklo, na Slovensku nebol profesionálny súbor ani divadelná spoločnosť, ktorá by hrávala po slovensky a mohla by zároveň spĺňať umelecké a prevádzkové kritéria pre profesionálne a národné divadlo a tiež konkurovať skúseným a úspešným maďarským a nemeckým spoločnostiam pôsobiacim v Bratislave,“ uviedla pre TASR Nemcová.
Jeřábek so svojou spoločnosťou do Bratislavy priviedol pod hlavičku SND tri súbory – činohru, operu a operetu. Keďže išlo o českú spoločnosť, všetky hry sa hrali po česky. Spoločnosť prišla podľa Nemcovej nielen so súbormi, ale aj s fundusom a vlastným repertoárom, ktorý obsahoval popri dielach svetovej dramatiky predovšetkým dramatiku českú.
Nielen Jeřábek, ale aj jeho režiséri, sa museli v slovenskej dramatike a slovenskom umeleckom prostredí najskôr zorientovať, aby mohli uviesť aj slovenský titul. V prvej sezóne sa im to podarilo jedenkrát, keď 21. mája 1920 uviedli Tajovského jednoaktovky Hriech a V službe.
Jozef Gregor Tajovský sa už počas svojich štúdií v Prahe ako člen samovzdelávacieho spolku Detvan hlásil k literárnemu realizmu. V roku 1920 už mal na konte pätnásť hier a popri Ferkovi Urbánkovi patril k najhrávanejším slovenským dramatikom na ochotníckych javiskách.
„Vzhľadom na dramaturgické zameranie Jeřábka a jeho prvej sezóny v SND, práve realistický Tajovského rukopis zapadol do celkového charakteru prvej sezóny SND. A vzhľadom ku krátkosti prvej sezóny SND (trvala len štyri mesiace od 1. 3. do 31. 7. 1920) bolo naštudovanie jednoaktoviek na skúšobný proces a prípravu predstavenia menej náročné, ako prípadná práca na Tajovského celovečerných hrách, ktoré českí divadelníci nemali zažité a načítané,“ vysvetlila Nemcová.
Jednoaktovky sa podľa nej uvádzali v slovenčine pod honosným názvom Slovenský máj. V Hriechu účinkovali Heda Klokotská, Antonín Tihelka, Terezie Javůrková, Jan Hubáček. V jednoaktovke V službe sa predstavili Helena Petzová, Andula Renetová, Krista Kostková, Václav Škvrňanský, Jaroslav Pulda, Krista Renetová, Arna Pekárková, František Pondělíček, Jan Hubáček a slovenská hosťujúca ochotníčka Elena Krčméryová.
Predstavenie bolo podľa Nemcovej prijaté mimoriadne dobre. Dokonca kritika pochválila nielen autora, ktorého nazvala najlepším zo slovenských dramatikov, ale aj režiséra Táborského a jednotlivých hercov, najmä Hedu Klokotskú, ktorá v postave Evy v jednoaktovke Hriech zaskakovala za chorú kolegyňu. Herci dostali pochvalu aj za snahu o peknú výslovnosť.
„V začiatkoch SND kritika tolerovala češtinu i označovanie na plagátoch ´československá sezóna´ ako vyvažujúci moment oproti maďarskej a nemeckej sezóne v Mestskom divadle. Diváci odmenili autora i režiséra podľa dobových svedectiev búrlivým potleskom a vyvolávaním na scénu, súčasne však autor článku M. S. konštatuje, že zostane hanbou bratislavského publika, že predstavenie nebolo vypredané a hľadisko bolo zaplnené len obstojne. Aj to je svedectvom, ako ťažko si slovenská dramatika hľadala v začiatkoch SND v štvorjazyčnom meste svoje publikum,“ skonštatovala pre TASR Nemcová.
Oživeniu slovenčiny v činohre pomohlo aj zriadenie Vidieckej činohernej spoločnosti SND tzv. Maršky v roku 1921, ktorej úlohou bolo propagovať myšlienku národného divadla v slovenských regiónoch. Marška z 28 titulov uvádzala deväť v slovenskom jazyku. V činohre sa slovenčina definitívne udomácnila so vznikom súboru slovenskej činohry v roku 1932. Prvou operou uvedenou v slovenskom jazyku bola inscenácia Kaukliar u Matky Božej Julesa Masseneta v roku 1924.
Zdroj feed teraz.sk
