„Kultúra vlastnenia nehnuteľnosti, ktorá je aj pozostatkom podmienok na realitnom trhu z čias socializmu, spolu s extrémne nízkym počtom nájomných bytov vytvára komplikované podmienky pre mladých. Jedinou cestou na založenie vlastnej domácnosti tak častokrát ostáva nákup nehnuteľnosti, čo však prináša značnú finančnú záťaž – okrem nutnosti vlastných zdrojov či splátky hypotéky musia zvládať aj réžiu domácnosti,“ vysvetlil Horňák.
Slovenským špecifikom je podľa odborníka práve absencia nájomného bývania. Analytik vysvetlil, že na Slovensku žije až 93 percent ľudí vo vlastnej nehnuteľnosti, z toho asi dve tretiny sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak výrazne menšia než v iných západných krajinách. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené, doplnil.
Vyšší priemerný vek osamostatnenia mladých má spomedzi krajín EÚ s úrovňou nad 31 rokov len Chorvátsko. V tesnom závese za Slovenskom sa nachádza Španielsko a Taliansko. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú severské krajiny, Fínsko a Dánsko, s vekom okolo 21 až 22 rokov. Zaujímavosťou podľa odborníka je, že takmer vo všetkých krajinách odchádzajú z domu neskôr muži než ženy. Priemerný vek v EÚ pre odchod chlapcov je 27 rokov, zatiaľ čo pri dievčatách je to 25 rokov. Na Slovensku odchádzajú muži z domu v priemere vo veku až 32 rokov, pri ženách je to necelých 30 rokov.
„Neexistencia trhu s nájomným bývaním, vrátane štartovacích bytov, zvýšené ceny nehnuteľností či ich všeobecný nedostatok predstavujú bariéry pre skoršie osamostatnenie mladých ľudí na Slovensku,“ uzavrel analytik.
Zdroj feed teraz.sk
