Štúdia WHO sa zameriava na „sociálne determinanty zdravia“, ktoré WHO definuje ako „podmienky, v ktorých sa ľudia rodia, vyrastajú, žijú, pracujú a starnú, ako aj ich prístup k moci, peniazom a zdrojom“. Záver predchádzajúcej správy z roku 2008, že „sociálna nespravodlivosť zabíja v masívnom rozsahu“, podľa WHO stále platí.
WHO píše, že čím znevýhodnenejší je región, v ktorom ľudia žijú, tým nižší je ich príjem, a čím kratšie sa vzdelávajú, tým horšie je ich zdravie a tým menej rokov prežitých v zdraví môžu očakávať. Za dôležité faktory považuje WHO aj príjem, rasizmus a diskrimináciu, osamelosť, prístup k počítačom, konflikty a vysídľovanie a dávky sociálneho zabezpečenia.
Ľudia žijúci v krajinách s najvyššou dĺžkou života sa v priemere dožívajú o 33 rokov viac ako ľudia v krajinách s najnižšou dĺžkou života, uvádza sa v správe WHO. Úmrtnosť detí do piatich rokov je v krajinách s nízkymi príjmami 13-krát vyššia ako v bohatých krajinách. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými ľuďmi existujú aj v rámci jednotlivých krajín a v mnohých prípadoch sa v posledných rokoch skôr zväčšili, než zmenšili.
Riešenia sú podľa WHO zrejmé – musia sa odstrániť ekonomické nerovnosti, každý musí mať k dispozícii primerané bývanie, verejnú dopravu, zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc, konflikty sa musia riešiť a musí sa bojovať proti diskriminácii.
Takéto investície sa oplatia aj finančne, pretože zdravší ľudia sú produktívnejší a vyžadujú si menej lekárskej starostlivosti. Naopak – nerobiť nič je nesmierne drahé. Mnohé chudobné krajiny však nemajú peniaze na vyššie investície, pretože sú zadlžené. Podľa údajov WHO žilo v minulom roku 3,3 miliardy ľudí v krajinách, ktoré minuli viac peňazí na splácanie úrokov ako na zdravotníctvo a vzdelávanie dohromady.
Zdroj feed teraz.sk
