Prirodzený výter je veľmi závislý od ideálnych podmienok, ako je čistota vody, teplota, prítomnosť vhodného dna a minimálne rušenie. Prirodzených neresísk však ubúda. Vo voľnej prírode hlavátka obýva predovšetkým čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. „Je to dravá ryba s impozantným vzhľadom, dorásť môže do dĺžky vyše 1,3 metra a vážiť viac než 20 kilogramov,“ uvádzajú ochranári.
Umelý výter umožňuje neskoršie zarybňovanie tokov, čím sa podľa Správy TANAP-u podporuje prežitie a posilnenie tohto druhu i zachovanie populácie vo voľnej prírode. Obdobie neresu pripadá zvyčajne na marec až apríl, keď sa teplota vody pohybuje medzi šesť až deväť stupňov Celzia. V tomto čase migrujú pohlavne dospelé ryby proti prúdu rieky na tradičné neresiská.
„Pri odchyte rodičovských rýb sa vyberajú zdravé, pohlavne dozreté jedince – samce a samice. Samice musia mať mäkké brucho, čo signalizuje, že ikry sú pripravené na výter. Odber ikier a mlieču sa robí veľmi šetrne. Jedince sa znecitlivejú a ručne sa z nich vytlačia ikry a mlieč do suchých nádob,“ vysvetľuje Správa TANAP-u. Ďalším krokom je oplodnenie a aktivácia, ktoré sa spustia pridaním vody do ikier a mlieča a následne jemné premiešavanie. Posledná fáza je inkubácia oplodnených ikier, ktoré premiestnia do inkubačných zariadení s tečúcou, chladnou a čistou vodou. Tam sa vyvíjajú až do vyliahnutia lariev, čo trvá približne 30 až 40 dní. Táto fáza si vyžaduje odborný dohľad a dôsledné dodržiavanie chovateľských zásad pre zabezpečenie čo najvyššej úspešnosti prežitia mladých rýb.
Hlavátka je symbolom čistoty vôd, riek a prírodného bohatstva. Jej populácie vo voľnej prírode klesajú v dôsledku viacerých faktorov. „Je to znečistenie riek, regulácia tokov, výstavba priehrad, úbytok neresísk a konkurencia s inváznymi druhmi. Práve preto má umelý výter v súčasnosti zásadný význam,“ vymenovali ochranári. Vďaka kontrolovanému odchovu a zarybňovaniu dokážu udržať alebo obnoviť stavy hlavátky v riekach, kde by inak mohla úplne zmiznúť. Zarybňovanie tokov zabezpečuje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu. „Vďaka umelému výteru a odbornému prístupu máme šancu, že si túto vzácnu rybu zachováme aj pre budúce generácie,“ uzatvára Správa TANAP-u.
Zdroj feed teraz.sk
