Známy guru slovenskej politológie, histórie a žurnalistiky, Eduard Chmelár, nedávno dos? expresívne skonštatoval, že sa Slovensko zošalelo. Ako o generáciu starší komentátor s tým môžem v zna?nej miere súhlasí?. Vyzerá to naozaj tak a ja k tomu dodám, že to šialenstvo sa po našej krajine šíri z Bratislavy. Pridám aj pár príkladov pre ilustráciu.
Piateho októbra 1990 sa pred starou budovou Národnej rady v Bratislave zhromaždilo viac ako 20 000 pokojných ?udí, aby pod balkónom historickej budovy nahlas vyzývali parlament prija? takzvaný mati?ný jazykový zákon. Bol som tam a poskytol som zvedavému fínskemu štábu helsinskej televízie rozhovor, v ktorom som zahrani?ným divákom na severe Európy vysvetlil pre?o tam tí ?udia prišli v takom po?te, o ?o im ide, ?o požadujú od vlády a parlamentu a pre?o. Podotýkam, že sa všetko dialo kultúrnym a hlavne civilizovaným spôsobom. O dva roky neskôr násobne vä?ší dav ?udí na námestí SNP dal na Slovensku nepopulárnemu prezidentovi ?eskoslovenska Havlovi, ktorý pricestoval do nášho hlavného mesta v snahe zachráni? umierajúcu federáciu, jasne najavo, že je to márne lebo Slováci chcú svoj vlastný nezávislý štát. Bolo to pred budovou dnešného ministerstva kultúry – ?iže vlastne takmer to isté miesto – ve?ké davy ?udí na námestiach, ale z celkom iného dôvodu ako ten dnešný rozoštvaný dav pred budovou Úradu vlády každý druhý piatok podve?er. Ten kultivovaný bratislavský dav z roku 1990 a 1992 by dnešnú ministerku kultúry Šimkovi?ovú nosil na pleciach, kým ten dnešný dav ju zúrivo nenávidí tak, že ministerka potrebuje ochranku. Kam sme sa to za 33 rokov dostali…? Zošaleli sme, možno spolu aj s viacerými psychiatrami a psychológmi.
Dovolím si odhadnú?, že vä?šina sfanatizovaných ?udí v tom sú?asnom protestujúcom dave pred budovou Úradu vlády ešte v roku 1990 a 1992 ani nežila, prípadne boli iba „“miminkami“ v plienkach alebo v ko?íku, podobne ako viacerí radikálni a radikalizujúci re?níci na pódiu. Takže tak tu my dnes vyzeráme v tomto našom po?etne neve?kom ?udskom spolo?enstve v strede Európy v národe, ktorý sa niekto už 35 rokov snaží s finan?ným prispením zvonku nasilu ideologicky, politicky a morálne zdegenerova?, aby tu nad ním prevzal moc. V krajine, v ktorej už ryba smrdí od hlavy do takej miery, že si v tom nenávistnom zápachu z hlavného mesta nejaký šialenec, nasiaknutý skrz naskrz bratislavskou extrémistickou neoliberálnou ideológiou, dovolí vycestova? za ni? netušiacim premiérom až do Handlovej, aby tam na neho vystrie?a? celý zásobník. Darebák z Levíc.
Som zvedavý na prejav premiéra k výro?iu tej vla?ajšej dramatickej udalosti na strednom Slovensku. Takto vyzeráme v národe, v ktorom mladí ?udia síce nerozoznajú Pavla Országha Hviezdoslava od Sama Chalúpku alebo Andreja Sládkovi?a, ale vehementne sa dožadujú pakultúry, prezentovanej zvratkami z aktuálnej expozície moderného umenia v Národnej galérii a „tane?ného umenia“ Šime?kovej partnerky.
V uplynulých d?och som sa zú?astnil krstu bestsellerovej knihy Petra Tótha o neslávne známom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi a mal som možnos? stretnú? sa a v priate?skej atmosfére chví?u podiskutova? s viacerými dlhoro?nými kolegami novinármi a komentátormi, s ktorými som sa roky nevidel. Nie je to celkom pravda, že by som bol najstarší, ale tretí najstarší asi áno.
V stredu som sa v Orechovej Potôni zú?astnil rokovania prvého snemu nezávislých médií a takzvaných alternatívnych komentátorov a nadviazal osobný kontakt aj s ?u?mi, ktorých síce poznám z internetu ale osobne som sa s nimi doteraz nestretol. Nie?o o tom ur?ite napíšem, ale ke?že to bol pracovný snem, nepôjdem do podrobností. Ak máme niektorí z nás pocit, že médiá takzvaného hlavného prúdu už definitívne prehrávajú a ?oskoro sa celkom stratia zo scény lebo ich sledovanos? a vplyv na verejnú mienku a nálady v národe sa zmenšuje, tým som si zatia? nie istý. Pozrite sa na volebné preferencie Progresívneho Slovenska, za ktorým stoja médiá upadajúceho hlavného prúdu…..
Zdroj telegram
