„Navrhovanou právnou úpravou dôjde k vytvoreniu tzv. hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypoži?aných, napr. na základe rámcovej nájomnej zmluvy,“ ozrejmil rezort s tým, že exaktné vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné.
Prijatím zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a novelizáciou súvisiacej právnej úpravy boli pod?a MS výraznejšou mierou podporené legislatívne podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov. „Ukladanie alternatívnych trestov už síce bolo platnými právnymi predpismi umožnené, avšak k praktickému využívaniu dochádzalo v minimálnom rozsahu z dôvodu neexistencie vhodných podmienok na výkon kontroly odsúdených a obvinených prostredníctvom technických prostriedkov,“ zdôvodnilo ministerstvo. Predkladate? chce preto novelou dosiahnu? aj deklarované prínosy zo zavedenia elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb spo?ívajúce v úspore nákladov na väzenstvo a miere ukladania alternatívnych trestov. Medzi hlavné dôvody nižšieho ukladania alternatívnych trestov zo strany súdov možno pod?a MS zaradi? vyššiu ?asovú a administratívnu náro?nos?.
Cie?om návrhu zákona je aj rešpektova? závery správy Najvyššieho kontrolného úradu SR ?i Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. „Vláda Slovenskej republiky si v rámci východiska trestnej politiky štátu stanovila, že sa bude prioritne zaobera? formulovaním strategických zámerov trestnej politiky s dôrazom na opatrenia restoratívnej justície, a medzi cie?mi konkrétnych opatrení vymedzila okrem iného opatrenia smerujúce k znižovaniu po?tu osôb odsúdených na nepodmiene?ný trest od?atia slobody, dobudovanie fungujúceho modelu proba?nej a media?nej služby a zabezpe?enie reálneho umožnenia ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne vä?šej miere ako doteraz,“ zhrnulo MS.
Zdroj feed teraz.sk
