„Hrozby, ktorým dnes čelíme na mori, sú iné a oveľa vážnejšie ako pred niekoľkými rokmi. Musíme reagovať najmä na hrozbu zo strany Ruska, pričom technologický vývoj napreduje rýchlosťou blesku,“ uviedol Poulsen vo svojom vyhlásení. „Dohodou o námornom pláne iniciujeme niekoľko bezodkladných obstarávaní, ktoré sú prvým krokom k tomu, aby dánske námorné sily mohli čeliť širšiemu spektru hrozieb,“ vysvetlil šéf dánskej obrany.
Okrem 26 plavidiel Dánsko nakúpi aj drony a sonarové systémy, ktoré môžu monitorovať a identifikovať nežiaduce aktivity pod morskou hladinou, uviedlo ministerstvo. Cieľom vlády je, aby sa mnohé z týchto lodí postavili v Dánsku, a to aj v spolupráci so spojencami v NATO.
Po viac ako desaťročí drastických škrtov Dánsko minulý rok vyčlenilo na obranu 190 miliárd dánskych korún (25,45 miliardy eur) na obdobie nasledujúcich 10 rokov.
Reuters pripomína, že krajiny na pobreží Baltského mora sú v stave vysokej pohotovosti po viacerých sabotážach elektrických káblov, telekomunikačných spojení a plynovodov, ktoré sa začali po ruskej invázii na Ukrajinu. Jedným z pretrvávajúcich problémov je aj tzv. ruská tieňová flotila. Ide o plavidlá, ktoré Rusko využíva na prepravu ropy, zbraní a obilnín a obchádza pomocou nich sankcie. Často ide o starnúce lode bez poistenia a v zlom technickom stave.
NATO, ktorého členmi je deväť z desiatich štátov na pobreží Baltského mora posilnilo svoju prítomnosť v oblasti nasadením fregát, lietadiel a námorných dronov.
Zdroj feed teraz.sk
