„Vplyvom presídľovania obyvateľov, exogamných sobášov atď. sa postupne prepojilo šibanie a oblievanie na celom Slovensku do jedného kompaktného spôsobu, ktorý zahŕňa oba typy úkonov. Ich význam súvisel s mágiou podobnosti a s mágiou dotyku. Pošibanie vŕbovým prútikom malo odovzdať dievčatám svižnosť a silu energie jari. Kúpačka, či inak oblievačka mala zabezpečiť krásu, zdravie a očistu,“ priblížila s tým, že v minulosti bola táto aktivita prístupná iba slobodným mladým mužom a dievčatám súcim na vydaj. Chodenie ženatých mužov so svojimi synmi k rodinám alebo ženám, ktoré už sú vydaté, je novým zvykom, ktorý sa začal uplatňovať najskôr v mestách.
„V minulosti mládenci, ktorí chodili v skupinách, nosievali so sebou aj veľký korbáč – kocár, na ktorý okúpané dievčatá viazali dlhé farebné stužky. Čím viac stužiek bolo na tomto šibáku, tým bola skupina úspešnejšia. Podobne to platilo aj o šibáku jednotlivca. Stužky boli symbolickým darom,“ podotkla. V prvej polovici 20. storočia boli na území Slovenska evidované aj formy slávenia tohto sviatku, ktoré sa umenšili alebo zanikli. „K takýmto patrili veľmi skoré ranné šibačky, ktoré začínali už krátko po polnoci. Štandardne sa ustálil začiatok obchôdzky pred východom slnka. Mládenci zvykli chodiť ako skupina. Len tí, ktorí mali pred svadbou, uprednostnili individuálnu návštevu svojej budúcej manželky,“ povedala Bocánová pre TASR.
Odmena za návštevu mládencov bolo pohostenie, koláče a prípitok. „Dôležitým darom bolo veľkonočné vajíčko – kraslica. V ľudovej kultúre na Slovensku je veľmi dôležitým symbolom života, plodnosti, nastávajúcej jari a lásky. Vajíčka sa dávali šibačom vždy plné, a to buď varené natvrdo alebo surové. Vyfúknuté vajíčka boli symbolom smrti a preto v tomto cykle sviatkov nemali miesto,“ spresnila. Dávanie balíčka cukroviniek s fúkanými figúrkami – sliepočkami, zajačikmi či čokoládovými vajíčkami sú novodobým zvykom.
„V tradičnej ľudovej kultúre bolo najžiadanejšie vajíčko zafarbené na červeno. Červená bola symbolom nielen ochrany, ale v tomto prípade symbolom lásky a v rámci šibačky bolo verejným vyjadrením citov dievčaťa k mládencovi,“ doplnila s tým, že Veľkonočný pondelok je posledným dňom Veľkej noci, ktorý ako jediný nemá základ v kresťanskej tradícii a neviaže sa na umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Na Slovensku mal veľmi silný spoločenský charakter. Večer usporiadali mládenci zábavu, na ktorú mali prístup vyšibané dievčatá. „V niektorých lokalitách bolo zvykom, že matky okúpaných dievčat priniesli na zábavu takzvanú ,poctu‘. Tvorilo ju pohostenie ako napríklad chlieb, mäso, slanina, vajíčka. Na našom území evidujeme aj šibačku v utorok, ktorú robievali dievčatá. Nechodili však do domov formou obchôdzky, ako to bolo u chlapcov, ale mali právo vyšibať a obliať vodou každého muža, ktorého stretli vonku,“ uzavrela Bocánová.
Zdroj feed teraz.sk
