K tradíciám vojvodinských Slovákov patrí aj to, že sa počas pôstneho obdobia pred Veľkou nocou nezabávajú, pre TASR to uviedol farár Ján Vida v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Báčskom Petrovci pri Novom Sade. „Druhá časť cirkevného roka sa začína Popolcovou stredou… Pre našich dolnozemských evanjelikov Slovákov bolo typické, že sa v tomto období nekonali žiadne ľudové veselice, ale predovšetkým sa sústreďovalo na to duchovné prežívanie… Tiež sa do chrámu chodieva v tmavom až čiernom obleku… Pre petrovský cirkevný zbor je príznačné, že aj na Veľkonočnú nedeľu sa do chrámu chodieva v tmavom obleku. A až keď sa počuje evanjelium o vzkriesení Ježiša Krista, potom sa chodí v pestrom teda farebnom oblečení,“ konštatoval.
Zároveň dodal, že v rámci ľudovej tradície sú stále prítomné na Veľkonočný pondelok aj oblievačky. Podľa jeho slov sú očistným rituálom. „Treba si zvlášť všimnúť na Veľkonočný pondelok oblievačky, ktoré sa zachovali. Na Slovensku vieme, že sú zastúpené aj šibačky, u nás sa vlastne ani nepraktizovali. (Oblievačky) To je taký očistný rituál, keď sa predovšetkým oblievaným dievčatám zabezpečuje zdravie a veselý život plný radosti,“ priblížil Vida.
Tento zvyk sa zachoval aj v obci Lug pri Novom Sade. Jej obyvateľ Janko Kolár si zaspomínal na to, ako oblievačky prebiehali v minulosti. „Voľakedy sme išli oblievať na svitaní. Boli takí, čo mali frajerky, ale aj takí, čo ich nemali… V skupine bolo asi šesť či sedem chlapov… Niektorí nás pustili do domu, aby sme obliali dievku a iní nie,“ spresnil Kolár.
Podľa Zuzany Pavlovej z obce Kysáč pri Novom Sade sa Veľkej noci tešili predovšetkým mladí. „Dievčence dostali nové fodrošky (sukne) a chlapci sa rozprávali o tom, ako pôjdu oblievať. Do Veľkej noci sa museli všetky šifónky oprať, vyžehliť a celý dom upratať. Na Zelený štvrtok sa varievalo studenie (huspenina), na Veľký piatok sa nejedávalo mastné, varili sa makové rezance s medom a varené vajcia,“ konštatovala pre TASR.
Huspenina sa dodnes na Veľkú noc pripravuje aj v Lugu. „Treba dať dosť mäsa, aby bolo chutné. Musí tam byť šunka, ale my dávame aj paprčky… Myslím si, že každá domácnosť v Lugu na Veľkú noc chystá huspeninu, lebo je to starodávna tradícia… Variť sa musí najmenej šesť či sedem hodín,“ uzavrel Kolár.
Tradície si Slováci vo Vojvodine uchovali aj na Kvetnú nedeľu, poslednú pôstnu nedeľu, ktorá predchádzala Veľkej noci. Komunita Slovákov v Starej Pazove pri Belehrade si zachováva zvyk Paničky. V nedeľu pred Veľkou nocou do kostola prichádzajú dievčatá a deti v tradičnom slovenskom kroji a recitujú básne.
Panička je mladé dievča, oblečené ako mladá nevesta v slovenskom staropazovskom kroji s partou na hlave. Po službách v kostole paničky navštevujú spoluobčanov, vinšujú im k sviatku a spievajú. Obyčajne ich sprevádzajú dve dievčatá predškolského alebo mladšieho školského veku – jedno tancuje s paničkou a druhé nesie košík, do ktorého si odkladajú dary od ľudí.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
Zdroj feed teraz.sk
