Komentujúci pod videami mojich politických komentárov na YouTube píšu síce vo veľkej väčšine pochvalne, ale niektorí dodávajú „Kde ste boli pán Zoldy doteraz?“, „Škoda, že o vás vieme až teraz“ a podobne.
Musím sa nad tým pousmiať, lebo už v roku 1993 som sa stal podpredsedom pronárodného Združenia slovenských novinárov (ZSN), články a komentáre v novinách, rozhlase a v televízii mala odo mňa verejnosť k dispozícii prakticky denne od roku 1992, lebo politiku – domácu aj zahraničnú – som v našej tlači začal komentovať hneď prvým článkom v roku 1990, od roku 1992 aj v angličtine. Krátko na to začal do mňa búšiť denník SME, rádio TWIST a televízia Markíza. Dnes sa o mne občas píše ako o najstaršom komentátorovi takzvanej alternatívnej, resp. nezávislej novinárskej scény. Až tak celkom to nesedí, lebo môj skvelý kolega a komentátor Ľudovít Števko je vekove starší.
V minulosti sme nemali k dispozícii Internet, Facebook neexistoval, takže pracovali sme v tom období ako interní alebo externí novinári tlačových a elektronických médií. Pred rokom 1989 som bol zamestnaný v Urbione (podobne ako známy komentátor Ján Baránek, ktorý mal kanceláriu na tej istej chodbe ako ja) a na Inžinierskom staviteľstve, generálnom riaditeľstve. Na obidvoch pracoviskách som organizoval ďalšie odborné vzdelávanie architektov a stavbárov, vrátane prípravy jazykových kurzov, a od roku 1989 som prešiel pracovať na Ústav lekárskej bioniky a neskôr na Ústav preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave ako prekladateľ vedeckých prác do angličtiny. Súbežne s tým som začal v roku 1990 komentovať politiku, ktorú komentujem dodnes, keď už existujú široké možnosti Internetu.
Cez sviatky konečne triedim svoj obsiahly novinársky archív a po sviatkoch z neho postupne povyberám viaceré staré komentáre. Mnohé už majú viac ako 30 rokov, napriek tomu nestratili trvalú platnosť a výpovednú hodnotu aj v dnešnej dobe. Mám tú morálnu výhodu, že o mne neexistuje žiadna digitálna stopa na internete a Facebooku, že by som trebárs len pred piatimi či šiestimi rokmi velebil a srdiečkoval napríklad Zuzanu Čaputovú, Ivetu Radičovú alebo Andreja Kisku, posielal celý Smer-SD do väzby aj s mapkou Slovenska s posmešným nápisom FICÍLIA po celej ploche mapky štátu a podobne, ako sa mi nedávno dostalo do rúk šokujúco v prípade jednej mediálne mimoriadne známej osoby. Za mnou je od samého začiatku až po dnes jasná pronárodná hodnotová a komentátorská línia. Pokiaľ ide o Smer-SD, tá línia má rovných 23 rokov. Za svoju činnosť som nedostal a nedostávam od nikoho ani jediný cent…. ak nepočítam nezištnú pomoc od dvoch mojich komentátorských kolegov, ktorí pre mňa nedávno zorganizovali menšiu zbierku medzi mojimi čitateľmi. Inak žijem a píšem iba z mesačného dôchodku od Sociálnej poisťovne vo výške 670 eur a 30 centov, nie som u nikoho na výplatnej listine a nedostávam ani žiadny cash…..
Hneď po sviatkoch tu uverejním výňatok z môjho novinového komentára v denníku Slovenská Republika z 2. februára 1998, ktorý mal titulok „Pomýlení kľučiari moci“. Mnohých ten článok prekvapí svojou mimoriadnou, až zarážajúcou aktuálnosťou aj v dnešných pohnutých dňoch.
Zdroj telegram
