Prvé kolo nepriamych rokovaní Iránu a USA sa konalo pred týždňom v Maskate, hlavnom meste Ománu, ktorý je sprostredkovateľom. Obe strany ho označili za konštruktívne. Americkú delegáciu vedie osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff.
Išlo o prvé rozhovory Washingtonu s Teheránom na vysokej úrovni, odkedy americký prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
Trump po návrate do Bieleho domu v januári ohlásil obnovenie politiky „maximálneho tlaku“ voči Iránu. V marci zaslal iránskemu najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu list, v ktorom vyzval na nové rozhovory a pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia neuspeje. Zdôrazňuje, že hlavným cieľom je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane.
Witkoff nedávno uviedol, že dohoda bude možná len vtedy, ak Teherán úplne zastaví obohacovanie uránu a program vývoja zbraní. Predtým naznačoval, že USA by mohli súhlasiť s obmedzeným obohacovaním uránu na civilné účely pod prísnym dohľadom.
Arákčí vyjadril ochotu na ústupky s tým, že Irán nechce vyvinúť nukleárnu bombu. Výmenou žiada zrušenie amerických sankcií. O úplnom vzdaní sa jadrovej technológie však Teherán podľa ministra rokovať nebude.
V piatok šéf iránskej diplomacie uviedol, že Američania na prvom kole rozhovorov preukázali „určitú serióznosť“, a hoci podľa svojich slov má pochybnosti o ich zámeroch a motiváciách, dohoda je možná, ak USA nebudú klásť nerealistické požiadavky.
Zdroj feed teraz.sk
