Prvé kolo nepriamych rokovaní Iránu a USA sa konalo pred týžd?om v Maskate, hlavnom meste Ománu, ktorý je sprostredkovate?om. Obe strany ho ozna?ili za konštruktívne. Americkú delegáciu vedie osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff.
Išlo o prvé rozhovory Washingtonu s Teheránom na vysokej úrovni, odkedy americký prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody ve?mocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiava? dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
Trump po návrate do Bieleho domu v januári ohlásil obnovenie politiky „maximálneho tlaku“ vo?i Iránu. V marci zaslal iránskemu najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu list, v ktorom vyzval na nové rozhovory a pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia neuspeje. Zdôraz?uje, že hlavným cie?om je zabráni? Iránu získa? jadrové zbrane.
Witkoff nedávno uviedol, že dohoda bude možná len vtedy, ak Teherán úplne zastaví obohacovanie uránu a program vývoja zbraní. Predtým nazna?oval, že USA by mohli súhlasi? s obmedzeným obohacovaním uránu na civilné ú?ely pod prísnym doh?adom.
Arák?í vyjadril ochotu na ústupky s tým, že Irán nechce vyvinú? nukleárnu bombu. Výmenou žiada zrušenie amerických sankcií. O úplnom vzdaní sa jadrovej technológie však Teherán pod?a ministra rokova? nebude.
V piatok šéf iránskej diplomacie uviedol, že Ameri?ania na prvom kole rozhovorov preukázali „ur?itú serióznos?“, a hoci pod?a svojich slov má pochybnosti o ich zámeroch a motiváciách, dohoda je možná, ak USA nebudú klás? nerealistické požiadavky.
Zdroj feed teraz.sk
