Pol Pot bol zodpovedný za smr? približne dvoch miliónov Kambodžanov, ktorí zahynuli v rokoch 1975 až 1979. K moci sa v krajine v juhovýchodnej Ázii dostal po dobytí hlavného mesta Phnom Penh. Od tejto udalosti, znamenajúcej za?iatok vlády teroru, uplynie vo štvrtok 17. apríla 50 rokov.
V roku 1960 Pol Pot spoluzakladal Stranu pracujúcich Kampu?ie (kmérsky názov Kambodže). Vo všeobecnosti sa pre ?lenov a prívržencov tohto hnutia zaužívalo ozna?enie ?ervení Kméri. Pol Pot sa stal ich vodcom v roku 1962. Na jese? roku 1966 rozhodlo vedenie strany nielen o zmene názvu na Komunistickú stranu Kampu?ie, ale aj o presune strany na vidiek, kde za?ali pripravova? ozbrojené povstanie.
?ervení Kméri postupne rozširovali svoju kontrolu a moc nad rozsiahlymi oblas?ami kambodžského vidieka až napokon v apríli 1975 zaúto?ili na hlavné mesto Phnon Penh. Obsadi? sa im ho podarilo ráno 17. apríla 1975. Vzápätí po uchopení moci nastolili hrôzovládu, ktorá vrátila krajinu o nieko?ko storo?í spä?. V Kambodži sa za?al písa? tzv. ´rok nula´.
Jedným z prvých rozhodnutí Pol Pota podporovaného Pekingom bola poprava vä?šiny vládnych ?inite?ov a významných osobností, vrátane bývalého premiéra Sirika Matáka.
?ervení Kméri uzavreli štátne hranice a zrušili peniaze. Ozbrojené gerily násilím vyhnali z miest ich obyvate?ov „skazených západnou kultúrou“. Ženám, de?om i starcom nariadili pres?ahova? sa na vidiek a pracova? v roz?ahlých pracovných táboroch. Pracova? museli každý de? 12 až 16 hodín. Na vidieku realizoval Pol Pot svoju utopickú ideu agrárneho komunizmu. Aj najmenší prehrešok sa trestal smr?ou. Trest smrti bol tiež za nosenie okuliarov, pretože išlo o tzv. buržoázny intelektualizmus.
Inteligenciu a vysokoškolsky vzdelaných ?udí systematicky likvidovali. ?ervení Kméri postupne rušili aj rodiny a ?udia boli nútení ži? v skupinách, pri?om spolo?ne museli pracova?, stravova? sa a po práci sa politicky školi?. Za jednu ve?kú rodinu sa považoval jedine ?ud Kambodže. Zakázané boli aj detské hra?ky, pretože išlo o „buržoázny prežitok“, a taktiež akýko?vek šport.
Jedinou výu?bou mohli by? len politické školenia spojené so sebakritikou a ude?ovaním trestov. Školy sa menili na väzenia, v ktorých dochádzalo ku krutému mu?eniu väz?ov. Umu?ených a popravených pochovávali do hromadných hrobov na tzv. vražedných poliach.
Šialený experiment mal premeni? Kambodžu na po?nohospodársky raj. Brutálne panovanie vodcu ?ervených Kmérov však ukon?il vpád Vietnamcov do Kambodže v januári 1979. Vláda teroru sa skon?ila 7. januára 1979, ke? vietnamské jednotky obsadili Phnom Penh a Pol Pota s jeho stúpencami zahnali do džungle na thajských hraniciach. Ale ?ervení Kméri viedli ozbrojený boj aj takmer dve desa?ro?ia po zvrhnutí, vzdali sa ho až v decembri 1998.
Hoci kambodžská vláda a OSN za?ali už v roku 1997 rokovania o vytvorení medzinárodného tribunálu, ktorí by stíhal vodcov ?ervených Kmérov, príslušnú dohodu podpísali až v júni 2003, po šiestich rokoch zložitých rokovaní.
Pol Pota zvrhli a umiestnili do domáceho väzenia v júni 1997 jeho spolubojovníci obávajúci sa ?alších ?istiek. Stalo sa to potom, ke? nechal zavraždi? velite?a vojska ?ervených Kmérov Son Sena, ktorého podozrieval zo zrady. Diktátor zomrel 15. apríla 1998 vo veku 72 rokov na srdcový infarkt v povstaleckom tábore v džungli, ešte pred zriadením medzinárodného tribunálu.
Zdroj feed teraz.sk
