Zámer natrvalo obsadiť široké nárazníkové zóny, ktoré armáda v Pásme Gazy vytvorila, krátko predtým avizoval izraelský minister obrany Jisrael Kac. Zdôraznil, že podobne ako v Libanone a Sýrii ani v týchto zónach nebudú môcť žiť civilisti a budú okupované aj po tom, keď dôjde k dohode o ukončení vojny s militantným hnutím Hamas.
Na juhu Pásma Gazy izraelskí vojaci nedávno obsadili asi 20 percent územia a majú pod kontrolou aj mesto Rafah ležiace pri hraniciach s Egyptom. Pokračujú tam vo vytváraní koridoru Morag, ktorý rozdelí Pásmo Gazy medzi Rafahom a Chán Júnisom od východu na západ. Armáda tiež znovu získala kontrolu nad koridorom Necarim, ktorý sa nachádza severnejšie a vedie zhruba paralelne s koridorom Morag.
Stephanie Tremblayová, hovorkyňa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, v stredu uviedla, že humanitárne organizácie odhadujú, že od konca prímeria v Pásme Gazy bolo vysídlených alebo vyhnaných približne 500.000 Palestínčanov.
Podľa Guterresa sa na približne dve tretiny Pásma Gazy vzťahuje nariadenie izraelskej armády na evakuáciu alebo ich považuje za zakázanú zónu. „Som hlboko znepokojený, keďže (humanitárna) pomoc je naďalej blokovaná, čo má zničujúce následky,“ konštatoval Guterres.
Zdroj feed teraz.sk