Ostrov Nová Guinea má tretí najväčší pás dažďových pralesov na svete, ktoré pomáhajú planéte dýchať tým, že absorbujú oxid uhličitý a menia ho na kyslík.
Uhlíkový kredit je jednotka merania zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) – je to spôsob, ako merať a obchodovať so znížením emisií skleníkových plynov. Môžu ich kupovať a predávať spoločnosti, vlády a jednotlivci, aby kompenzovali svoje emisie, píše sa na webe co2news.
Uhlíkové kredity sa získavajú prostredníctvom projektov znižovania emisií, ako je výsadba stromov, obnoviteľná energia a efektívnejšia spotreba energie. Keď projekt zníži emisie skleníkových plynov, môže získať uhlíkové kredity. Tieto kredity sa potom môžu predať spoločnostiam, ktoré chcú znížiť svoje emisie.
V prípade Papuy-Novej Guiney sa uhlíkové kredity považujú za dôležitý nástroj, ako zabrániť ničeniu tamojších dažďových pralesov, na ktoré pripadá približne sedem percent svetovej biodiverzity.
Papua-Nová Guinea v marci 2022 vyhlásila moratórium na spomínané obchodovanie s uhlíkovými kreditmi. Do roku 2022 mohli syndikáty so zahraničnou podporou podpisovať zmluvy o uhlíkových kreditoch priamo s radami starších v jednotlivých dedinách.
Podľa agentúry AFP to v praxi znamenalo, že v podstate platili majiteľom pôdy za to, aby sa časti dažďového pralesa nevyklčovali na pestovanie plodín, nepredávali na ťažbu alebo nevyrúbali a nepremenili na guľatinu. Takouto ochranou pralesa, ktorý by inak zanikol, tieto spoločnosti získali uhlíkové kredity – a tie mohli predávať na medzinárodných trhoch.
Rozsah niektorých projektov bol obrovský – podľa organizácie Carbon Market Watch by sa jeden zo systémov obchodovania s uhlíkom, ktorý mal byť založený na severnom pobreží Papuy-Novej Guiney, zaradil medzi najväčšie na svete.
Miestny trh s uhlíkom sa však zmietal v kontroverziách, pričom jeden z regionálnych guvernérov tvrdil, že niektoré zahraničné firmy boli len „uhlíkovými kovbojmi“, ktorí chceli rýchlo zarobiť.
Dokazuje to aj pátranie investigatívnych novinárov austrálskej televízie ABC, podľa ktorých sa v dažďových pralesoch vyčlenených na uhlíkové kredity stále ťaží drevo.
Niektorí vlastníci pôdy sa okrem toho sťažovali, že lukratívne sľuby ich zahraničných partnerov zostali zväčša nesplnené a vyústili aj do sporov o pôdu.
Systémy uhlíkových kreditov boli poznačené množstvom podobných sťažností aj inde vo svete – okrem iného aj pre to, že neexistuje žiadny spoločný súbor pravidiel upravujúcich tieto burzy a mnohé projekty boli obvinené z predaja bezcenných uhlíkových kreditov.
Vlády často nútia veľkých znečisťovateľov kompenzovať emisie prostredníctvom povinných systémov uhlíkových kreditov. Firmy, charitatívne organizácie a jednotlivci sa však môžu rozhodnúť nakupovať tieto kredity aj na takzvaných dobrovoľných trhoch s uhlíkom.
Dobrovoľný systém Papuy-Novej Guiney je zaradený do medzinárodného rámca známeho ako REDD – ide o znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách.
AFP doplnila, že Papua-Nová Guinea pripravuje bilaterálnu dohodu, na ktorej základe by mohla vyrábať uhlíkové kredity pre mestský štát Singapur.
Predstavitelia vlády Papuy-Novej Guiney minulý týždeň deklarovali, že cieľom je, aby sa táto ostrovná krajina stala sa „kľúčovým hráčom na medzinárodnom trhu s uhlíkom.“
Zdroj feed teraz.sk
