Ministerstvo financií uviedlo, že uvalilo ďalšie sankcie na päť subjektov vrátane Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) a jednu osobu. Podľa AFP ide o symbolický krok, keďže Spojené štáty už uplatňujú rozsiahle sankcie voči Iránu najmä v súvislosti s jeho jadrovým programom. Cieľom tohto kroku je podľa agentúry vytvoriť tlak na Teherán pred rokovaniami, ktoré sa uskutočnia v sobotu v Ománe.
„Nerozvážna snaha iránskeho režimu získať jadrové zbrane je aj naďalej vážnou hrozbou pre Spojené štáty, pre stabilitu v regióne a tiež globálnu bezpečnosť,“ uviedol vo vyhlásení minister financií Scott Bessent. Prisľúbil, že „prekazí akýkoľvek pokus Iránu o napredovanie vo svojom jadrovom programe“.
Irán popiera, že by jeho cieľom bola výroba jadrových zbraní a americké spravodajské služby nepotvrdili tieto snahy. Tvrdia však, že pokiaľ by sa Irán rozhodol zbrane vyrobiť, dokázal by to urobiť rýchlo.
Americký prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami z roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
Šéf Bieleho domu pred rokovaniami vyjadril nádej na diplomatické riešenie konfliktu, ale opakovane upozorňoval na možné použitie sily, ak rozhovory zlyhajú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že „vojenské riešenie“ by sa stalo „nevyhnutným“, pokiaľ by sa rokovania o iránskom jadrovom programe medzi Washingtonom a Teheránom naťahovali.
Izrael je zrejme jediný štát v regióne s jadrovými kapacitami. Preto považuje z dlhodobého hľadiska za svoju hlavnú obrannú prioritu zabrániť komukoľvek inému dostať sa na rovnakú úroveň.
Zdroj feed teraz.sk
