Brusel s jeho ex-komisárom Reyndersom, Von der Leyenovou a slniečkárskym europarlamentom je kapitola sama o sebe, lebo odtiaľ sa do vnútorných záležitostí Slovenska zasahuje s osobitným dešpektom a pôžitkom ako na bežiacom páse.
Američania sa tvária ako tí najväčší kamaráti, ktorí radi potľapkávajú po pleci a najlepšie vedia čo je pre nás dobré a čo nie, ale nik sa nám tu do našich vecí nemiešal a nemieša od samého začiatku tak drzo ako oni. V spolupráci samozrejme so sesterskou ambasádou Británie a tunajšími liberálnymi aktivistami, riadenými jednou českou famíliou z Trnávky, ktorá má krajnú averziu k všetkému slovenskému a brala od Soroša milióny dolárov na „bratislavský Majdan“ koncom deväťdesiatych rokov, nech tu toľko nevyskakujeme. Ešte sme ani neboli poriadne zvrchovaní a samostatní, a už sem prišli mladí agresívni Američania a jeden zvlášť nepríjemný Kanaďan, aby u nás založili v angličtine vychádzajúce noviny Prognosis, platené Sorošom, ktoré sa tu mimoriadne nechutne a hrubo vysmievali za všetko, čo im len trochu „zaváňalo“ úctou k našej kultúre a histórii. Bolo nás treba „ochočiť“, lebo úctu a lásku si osobuje iba etnocentristická Amerika, ostatní nemajú nárok. Po Prognosis tu zostala splodina menom Slovak Spectator, ako v angličtine vychádzajúca odnož neslávne známeho denníka SME.
Prečo o tom píšem v posledný deň roka? Lebo cítim v povetrí pach blížiaceho sa Majdanu a rozmýšľam, čím sa to asi tak môže budúci rok začať – či to bude ďalší postupný proces systematického rozoštvávania, rozvracania a nahlodávania, ako keď bobry metodicky rozhryzú a povalia aj ten najväčší les na brehu rieky, alebo sa stane niečo, čo bude podobné veľkej a nečakanej provokácii ako pred šiestimi rokmi. O akej teraz naše špeciálne služby zatiaľ nemajú ani tušenia, a my, dôverčiví dobráci, zostaneme zase v nemom údive a v šoku ako paralyzovaní, lebo sme nechceli „byť ako oni“. Niekto v tom vyvolanom zmätku príde s nápadom, že by mal Fico zas dobrovoľne pustiť ku kormidlu kohosi plastickejšieho, trebárs ako bol v roku 2018 Pellegrini, len aby bol svätý pokoj. Myslieť si naivne, že tá na poplach bijúca unavená hŕstka takzvaných alternatívnych médií a komentátorov to dokáže s úspechom odraziť je smiešne. Tu budú v hre iné zápasnícke kategórie, než je naša astenická skupinka finančne podvyživených komentujúcich intelektuálov pri domácich počítačoch.
A čo moje novoročné predsavzatia? Nejaké samozrejme mám, ako som naznačil vyššie, ale tiež nemusím všetko vykecať dopredu. Stačí ak poviem, že aj jednotlivec dokáže veľa, ak nesedí so založenými rukami a nečaká, kedy to celé na neho spadne.
Nie, Slovensko už nesmie byť a nebude boxérskym vrecom, už stačilo! 2/2
Zdroj telegram
