ODMIETAM GLORIFIKOVANIE SÚ?ASNÝCH ŠTUDENTOV A NEKRITICKÝ OBDIV SPOLO?NOSTI K NIM
Tento týžde? sa niesol v znamení znepokojivých správ o po?ínaní troch študentov, príslušníkov mladej generácie, ?iže takzvanej „budúcnosti nášho národa“. Jedného, ktorý odmietol poda? ruku prezidentovi, druhého – jeho brata, ktorého polícia nahá?ala autom zdrogovaného cez tri mestá na Záhorí – a tretieho, ktorý vzal nôž a zabil bezbrannú u?ite?ku a spolužia?ku priamo v priestoroch školy. Rázne odmietam prispôsobova? sa sú?asnej generácii študentov, rešpektova? jej právo na akéko?vek správanie a konanie, vrátane hodnotového rebrí?ka zna?nej ?asti pubertiakov a adolescentov, ich myslenia a neprimeraného presadzovania svojich názorov v postoji a komunikácii s dospelými, ?i dokonca akéhosi nepísaného práva na bezhrani?ne zhovievavé a submisívne zaobchádzanie dospelých s nimi. Hovorím to ako ?lovek, ktorý má pedagogické vzdelanie a pozitívny postoj k mladosti ako takej.
Aby bolo hne? na za?iatku jasné. Toto nie je slávna generácia obetavej, vzdelanej, nesmierne pracovitej a skromnej štúrovskej mládeže z bratislavského Lýcea devätnásteho storo?ia, ani generácia mladých o sto rokov neskôr, ktorá pomáhala partizánom v SNP a po druhej svetovej vojne stavala nezištne, s obrovským elánom a nadšením priehrady na Váhu a tra? mládeže v Banskej Štiavnici. Toto je generácia, o ktorej bohužia? viem priamo zo situácie na stredných školách, ako tam mnohí študenti, ak nie dokonca všetci, drogujú a neraz aj šikanujú s použitím fyzického násilia jeden druhého tak, ako sa to napríklad dialo pred pár rokmi v Miloslavove. To bol iba vrchol ?adovca.
Hovorím to zárove? ako ?lovek, ktorý donedávna, kým neprišiel kovid, chodil na besedy so žiakmi ôsmeho a deviateho ro?níka základných škôl na nepolitické témy a v minulosti sa ako vysokoškolák venoval de?om ako pioniersky vedúci a turistický nadšenec s gitarou, obklopený zverenými de?mi. Hovorím to zárove? aj ako ?lovek, ktorý sa plne obetoval 15-ro?ným študentom na vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici (VG SNP) v rokoch 1976 a 1977, kedy som bol velite?om a vychovávate?om triedy tridsiatich-piatich prvákov a venoval som im aj všetok svoj vo?ný ?as. Pä? študentov mi tam smútilo za rodi?mi a plakalo po kútoch za mamou, preto som sa v ?ase môjho osobného vo?na vykaš?al na vychádzky a venoval som sa osobitne všetkým piatim chlapcom. Brával som ich ako ich kamarát do cukrárne, hral s nimi futbal a chodil s nimi na individuálne prechádzky po meste, aby som im pomohol prekona? clivotu za rodi?mi a domovom. Priznám sa, že som mal tak trochu aj obavu, aby si niektorý z nich nie?o neurobil. Ako by som mohol spokojne sedie? niekde v kr?me na pive ak som vedel, že mi malí 15-ro?ní študentíci, dokonca niektorí boli iba strnás?ro?ní z ôsmej triedy ZDŠ, pla?ú na izbe za rodi?mi? Nielen vysokoškolské pedagogické vzdelanie, ale aj oby?ajný ?udský cit mi diktoval venova? sa plne svojim žiakom. Ke? som ich išiel z izby do izby ve?er skontrolova? ?i sú už v posteli, ?i majú poriadok a ?akajú na ve?ierku, chodil som k nim s gitarou….. Pekné spomienky na pekné ?asy.
Nech mi nikto nerozpráva, že som už starý a mládeži nerozumiem! Práve preto, že rozumiem, a rozumiem všetkému ve?mi dobre, dvíham ako senior varovný prst a hovorím zastavme sa v tom nekone?nom tolerovaní akéhoko?vek správania a excesov revoltujúcich žiakov a študentov, lebo nám to celé spadne s rachotom na hlavu a vypomstí sa nám to tak, ako sa to názorne ukázalo tento týžde?.
Švédski psychológovia pred ?asom uskuto?nili ve?ký celoplošný výskum mládeže a zistili, že vo Švédsku už deti rozhodujú v rodine prakticky o všetkom – kam sa pôjde v lete na dovolenku, ?o sa bude robi? cez víkend, aké auto si rodina kúpi, ?o sa bude vari? a podobne. Obávam sa, že u nás je to už tak isto. Nerozhoduje rodi?, ale die?a….. Skon?í to potom tak, že sa matka študenta obráti na trénera karate s prosbou o pomoc s výchovou, lebo jej syn sa k rodi?om správa hrubo a agresívne…. k rodi?om s vysokoškolským vzdelaním a rešpektovaným povolaním.
Zdroj telegram
