Tu sa názory na nezmierite?ne rozdelenom Slovensku budú dramaticky líši?, lebo pre obe strany je líder tej druhej neakceptovate?ný reprezentant koncentrovaného politického a ideologického zla v spolo?nosti. S tým už ni? neurobíme, lebo ktosi na tom dlhé roky, dokonca desa?ro?ia, systematicky pracoval už od ?ias tvrdej vojny „patriarchu“ VPN Fedora Gála proti ministrovi vnútra a neskôr premiérovi Vladimírovi Me?iarovi.
Tam sa to za?alo a takto to odvtedy pokra?ovalo a pokra?uje bez prestávok dodnes. Slovensko je zrejme naveky odsúdené na mimoriadne ostrú a permanentnú studenú ob?iansku vojnu, a re?i o akomsi zmierení znepriatelených táborov sú zbyto?ným hádzaním hrachu o stenu parlamentu. Lebo ak s tým ani vla?ajší májový atentát na premiéra ni? neurobil, potom tu už naozaj nepomôže odstrašujúco ni?. Presne to isté sa navyše deje aj u našich kolegov v Amerike. Pou?me sa trochu od Trumpa a jeho zohratej partie, ako si v takmer identickej situácii po?ínajú oni. Od doslova famóznej hovorkyne Bieleho domu, až po vtipom a šarmom oplývajúceho prezidenta. Vyhrávajú tam teraz vysoko na body okrem iného aj tým, že nie sú ani jeden z nich nudným zvetralým suchárom ako bol Biden, Nancy Pelosiová a ?alšie hlavné postavy jeho strany a administratívy.
Lídrom Progresívneho Slovenska je v sú?asnosti Michal Šime?ka, sekunduje mu salónne ostrie?anejší, elokventnejší a verbálne mimoriadne úto?ný Ivan Kor?ok – oboch pri tom samozrejme glorifikujú takzvané médiá hlavného prúdu. Opa?ný tábor považuje Šime?ku za drzého a neschopného adolescenta – iba kéhosi nezrelého a politicky neskúseného „fraceka“, ktorý vlastne ani nie je schopný formulova? zložitejšie vety s viac ako pätnástimi slovami (to v?era zaznelo v jednom zaujímavom rozhovore Mimi Šramovej s Jánom Baránkom) a jediné, ?o ten „uchá?“ dokáže, je neustále opakova? nabif?ované proti-Ficovské mantry. Navyše je (pod?a m?a) na môj vkus nie celkom š?astne zosmieš?ovaný aj jeho fyzický vzh?ad. Je to ale skuto?ne tak, naozaj Šime?ka nevie formulova? ucelené logické myšlienky vetami o viac ako pätnástich slovách v nau?ených frázach? Nemyslím si to. Ve? ak by sa mal takto zjednodušene ?lovek díva? aj na stranu koalície, aj tá predsa neraz vlastne opakuje tie isté „mantry“ v podstate tými istými vetami a „nau?enými“ argumentmi.
Nepodce?ujme vo vlastnom záujme Michala Šime?ku. ?i sa to komu pá?i alebo nie, stal sa z neho pomerne zdatný a sebaistý mítingový a tla?ovkový rétor, ktorý si s mikrofónom dokáže rozumie? napriek jeho neprirodzenej mentorskej intonácii a je schopný strháva? masy na svoju stranu lebo vie presved?ivo formulova? aj o?ividne dlhé súvetia s násobne viac ako pätnástimi slovami….. Nakoniec, aj stúpajúce preferencie PS o nie?om predsa sved?ia a ja by som rozhodne nikomu neodporú?al podce?ova? ho, lebo takto bol kedysi bagatelizovaný a trivializovaný aj Igor Matovi?, až napokon jedného osudného d?a šokoval celý národ svojím presved?ivým volebným ví?azstvom.
V tejto studenej politickej vojne treba adekvátne vníma? a reflektova? aj silu protivníka lebo podce?ovanie a presved?enie o intelektuálnej prevahe na vlastnej strane sa nemusí vyplati?. Dokonca sa môže šeredne nevyplati?. Viac než bezstarostné a sebavedomé bagatelizovanie a zosmieš?ovanie mladého protivníka je dnes potrebné a bytostne dôležité neustále zdokona?ova? a obohacova? vlastné argumenta?né armamentárium nielen ?o do pestrosti a inven?nosti obsahu, ale aj ?o do komunika?nej formy. Aby ?lovek ?asom neupadol do fádneho a vypo?ítate?ného stereotypu v presved?ení, že ten druhý na nás jednoducho nemá a každému rozumnému ?loveku to musí by? automaticky jasné….
Nechcem tým božechrá? v žiadnom prípade prece?ova? lídra Progresívneho Slovenska, iba triezvo ako starý komentátor varujem pred zradným presved?ením a pocitom, že „Oni sú tam aj tak všetci o ni?om, rapocú dokola iba tie isté holé nerozvité vety, ale náš múdry konzervatívny národ bude nakoniec vä?šinovo ur?ite na našej strane“. 1/2
Zdroj telegram
