„Bol zreštaurovaný pylón, Trizuljakova socha a mozaikový strop obradnej miestnosti,“ doplnil riadite? organizácie, ktorá má na starosti aj bratislavské vojnové cintoríny, vrátane 10 000 štvorcových metrov areálu pamätníka Slavín.
Obradná miestnos? sa nachádza vo vnútri pamätníka, kam sa verejnos? bežne nedostane. „Na našom webovom sídle si môžu návštevníci kedyko?vek pozrie? virtuálnu prehliadku Slavína, dostanú sa aj dnu do obradnej miestnosti. Je tam nasnímaný aj ten mozaikový strop,“ upozornil Ková?.
Po?as mestských dní od 26. – 27. apríla budú pod?a neho organizované aj prehliadky obradnej siene a podzemných priestorov Slavína, takže sa tam verejnos? bude môc? pozrie? aj fyzicky.
Pozrite si rozhovor v TASR TV:
Socha vojaka na vrchole obelisku do istej miery symbolicky kompenzuje dôsledky necitlivého postupu úradov totalitného režimu, ktoré v ?ase výstavby Slavína nechali pod zámienkou narušenej statiky zbúra? vežu ne?alekého kostola na Kalvárii. „Kostol mal 50 metrovú vežu a ke?že ten kopec je vyššie, bola by o nie?o vyššia, ako tá na Slavíne,“ vysvet?uje riadite? bratislavského Mestského ústavu ochrany pamiatok, historik Ivo Štassel.
Proti zámeru zbúra? kostolnú vežu sa postavil aj samotný autor sochy sovietskeho vojaka na Slavíne Alexander Trizuljak, a ke? neuspel, rozhodol sa pre netradi?ný krok. „Bol to hlboko veriaci ?lovek. Ak sa pozriete na tú sochu odzadu, uvidíte, že do nej zakomponoval kríž. Tvorí ho žr? vlajky a samopal, ktorý má vodorovne. Tým pádom akoby symbol z Kalvárie preniesol na Slavín,“ upozornil Štassel.
Aj samotné za?iatky budovania cintorína boli pod?a neho pozna?ené dobou krátko po skon?ení 2. svetovej vojny. Na jar 1945 bolo pod?a neho mesto Bratislava, ale aj pri?ahlý región plné improvizovaných vojnových cintorínov. „Radnica preto h?adala pod?a územného plánu miesto na centrálny cintorín,“ konštatuje historik.
Vypo?ujte si rozhovor v podobe PODCASTU:
Ke?že ani za?iatkom roka 1946 rozhodnutie nepadlo, za?ali by? pod?a neho nervózni vojaci zo sovietskej posádky. „V januári 1946 prišli piati ozbrojení dôstojníci na magistrát, vytiahli zodpovedného úradníka von, nasadili ho do auta, že idú h?ada? miesto. A žiadne územné plány ich nezaujímajú, lebo do februára musia by? všetci pochovaní,“ konštatoval Štassel s tým, že kopec nad mestom sa dôstojníkom pá?il. „Nedali mestu na výber, o týžde? sa za?ali výkopové práce,“ konštatoval historik.
Samotná výstavba pamätníka prebiehala v rokoch 1957-1960 pod?a návrhu architekta Jána Svetlíka a jeho vzh?ad bol pozna?ený dobovými vplyvmi. „Komisia povedala, že Svetlík musí da? pylón excentricky vo?i cintorínu, aby bol z Malinovského ulice, dnes sa volá Šancová, dobre vidite?ný na osi. Naviezli tam kopu zeminy, aby ho ešte nadvihli a pylón mal už skoro 40 metrov. Tým pádom je to aj bariérové, je tam schodisko. Ale urobili to tak, aby bol pylón naozaj vidite?ný z celého mesta,“ povedal Štassel.
Do roku 1989 navštevovali Slavín všetky zahrani?né delegácie v Bratislave, napríklad aj kubánsky vodca Fidel Castro, ale ?asto prichádzajú aj v rokoch po Nežnej revolúcii. Ak sa napríklad v Bratislave nachádza predstavite? niektorej z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, zvykne tiež navštívi? tento cintorín. V ?ase summitu Bush – Putin v Bratislave v roku 2005 tak urobil aj ruský prezident.
„Je to pomník oslobodite?ov Bratislavy a západného Slovenska, ktorí zahynuli v bojoch o oslobodenie v roku 1945. Je tam šes? hromadných hrobov a 317 individuálnych hrobových miest,“ konštatoval Ková?. Spolu takmer 7000 pochovaných pod?a neho dnes už nie je možné roztriedi? pod?a národností, zah??ali však všetky, ?o vtedy patrili do Sovietskeho zväzu, Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Gruzíncov, Kazachov a ?alších. „Boli tam pochované aj civilné osoby, ktoré v tom období zomreli vo vojenských nemocniciach na západnom Slovensku,“ doplnil Štassel.
Napriek ideologickým tlakom na tvorcov pamätníka bol pod?a neho napokon architektonicky zvládnutý celkom dobre. „Stále je to pamätník oslobodenia Bratislavy, je to monument, ktorý je hodný úcty. Je pod ním pochovaných nieko?ko tisíc ?udí,“ uzavrel historik.
Zdroj feed teraz.sk
