Obe bývalé sovietske republiky 13. marca oznámili, že ukon?ili rozhovory zamerané na vyriešenie dlhoro?ného konfliktu a dohodli sa na znení možnej dohody.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v stredu zdôraznil, že Baku „nepredkladá žiadne dodato?né podmienky“ na podpísanie zmluvy. „Naše požiadavky sú Arménsku dobre známe, nie sú nové. Hovoríme o nich už dlho, ale zatia? sme od Arménska nedostali žiadnu serióznu reakciu,“ skonštatoval.
Medzi požiadavky pod?a neho patrí rozpustenie Minskej skupiny Organizácie pre bezpe?nos? a spoluprácu v Európe (OBSE). Uviedol to s odkazom na dnes už nefungujúcu skupinu medzinárodných sprostredkovate?ov – Francúzska, Ruska a Spojených štátov -, ktorá bola založená v roku 1991 pod záštitou OBSE s cie?om podpori? riešenie konfliktu rokovaniami.
Zopakoval tiež dlhodobú požiadavku, aby sa z arménskej ústavy odstránil odkaz na vyhlásenie nezávislosti Arménska, ktoré si uplat?uje územné nároky na Náhorný Karabach. Azerbajdžan toto vyhlásenie považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.
Akéko?vek zmeny a doplnenia arménskej ústavy by si však vyžadovali referendum. Jerevan predtým avizoval, že je pripravený bezodkladne podpísa? mierovú dohodu, a premiér Nikol Pašinjan oznámil vypísanie referenda o zmene ústavy na rok 2027.
„Ke? budú tieto dve podmienky splnené, podpísaniu mierovej zmluvy už nebude ni? bráni?. (…) Lopti?ka je na strane Arménska,“ zdôraznil Alijev.
Dohoda o normalizácii vz?ahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
Baku a Jerevan viedli dve vojny o kontrolu azerbajdžanského, prevažne Arménmi obývaného regiónu Náhorný Karabach. Azerbajdžan napokon tento región obsadil po?as 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.
Zdroj feed teraz.sk
