Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v nemeckom meste?ku Lennep v rodine obchodníka so súknom. Z ekonomických dôvodov sa rodina v roku 1848 pres?ahovala do do holandského mesta Apeldoorn, kde budúci vedec prežil detstvo a mlados?. Ke? mal 16 rokov za?al študova? na strednej technickej škole v Utrechte.
Napriek tomu, že patril k žiakom s dobrým prospechom, nemohol zmaturova?, lebo ho zo školy vylú?ili. Traduje sa, že mu „prischlo“ autorstvo karikatúry jedného z u?ite?ov. Nepodarilo sa mu zmaturova? ani dodato?ne, lebo v komisii sedel práve u?ite? z karikatúry, ktorý si stále myslel, že jej autorom bol práve Röntgen.
Bez maturity bolo pokra?ovanie v ?alšom štúdiu pre budúceho objavite?a röntgenového žiarenia nemožné. Napokon sa na radu známeho prihlásil v roku 1865 na polytechnický inštitút v Zürichu, na ktorý prijímali uchádza?ov aj bez maturity, sta?ilo urobi? iba prijímacie skúšky, ?o pre Röntgena nebol žiadny problém. Na inštitúte dosiahol inžiniersky titul a neskôr na zürišskej univerzite aj doktorát z filozofie.
Pre jeho budúcnos? malo ve?ký význam stretnutie s profesorom fyziky Augustom Kundtom, ktorý pôsobil na polytechnickom inštitúte. Röntgen bol po absolvovaní inštitútu v roku 1869 jeho asistentom. S profesorom odišiel aj na univerzitu do Würzburgu a neskôr aj do Štrasburgu, kde sa habilitoval. Ako profesor fyziky pôsobil Röntgen v Štrasburgu, Giessene, Würzburgu a Mníchove. Prijal tiež miesto na americkej Kolumbijskej univerzite, mal už aj kúpený lodný lístok na cestu do USA, vypuknutie prvej svetovej vojny však zmenilo jeho plány.
V roku 1872 sa oženil s Annou Berthou Ludwigovou, dcérou majite?a zürišského hostinca Zum grünen Glas. Röntgenovci prežili spolu takmer 50 rokov. Nemohli ma? spolo?né deti, tak si v roku 1887 adoptovali dcéru Anninho brata, šes?ro?nú Josephinu Bertu. Ruka jeho manželky je aj na prvej „röntgenovej“ snímke, na ktorej boli vidno jasné jej kontúry kostí, tiene mäkkej svaloviny a tmavé obrysy zásnubného prste?a.
Objav lú?ov X sa Röntgenovi podaril 8. novembra 1895, ke? pri experimente s katódovými lú?mi spozoroval, že aj pri dôkladnom zakrytí Hittorfovej trubice sa prejavuje na ved?a ležiacich kryštáloch fluorescencia. Pri ?alšom skúmaní nového druhu žiarenia, nahradil kryštály fotografickou doskou a zaznamenal všetky hlavné vlastnosti nového žiarenia, ktoré nazval lú?mi X (neznáme lú?e).
Zistil, že sa šíria priamo?iaro, elektrické a magnetické pole ich nevychy?uje, vzduchom sú málo pohlcované, prenikajú cez rôzne telesá, ionizujú vzduch, vyvolávajú fluorescenciu a pôsobia na fotografickú emulziu. Okrem ruky svoje manželky, použil aj tisícstranovú knihu, hracie karty, ?i dvoj a tri centimetrovú jed?ovú dosku. Nové žiarenie prešlo cez všetko.
Svoje poznatky publikoval v odbornej tla?i a lú?e X prezentoval pred würzburgskou lekárskou spolo?nos?ou. Ukázalo sa, že išlo o obrovský objav a v roku 1901 dostal Röntgen prvú Nobelovu cenu za fyziku. Švédska akadémia ocenila významný objav žiarenia, dnes známeho ako röntgenové lú?e.
Priekopníkom röntgenológie v Uhorsku, resp. na Slovensku, bol lekár Vojtech Alexander, ktorý v Kežmarku uviedol do ?innosti prvý röntgenový prístroj. Svojimi experimentmi sa zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených p?úcnych ochorení. Ako jeden z prvých sa zameral aj na výskum vývoja ?udského plodu.
Raz mesa?ne röntgenoval svoju tehotnú manželku, ktorá ?akal ich piate die?a. Chcel sledova? vývoj kostry svojho syna. Röntgenové snímky, dokumentujúce vyvíjajúci sa zárodok jeho die?a?a, patrili v tom ?ase k unikátnym. V za?iatkoch röntgenológie sa však vedelo ešte málo o biologických a negatívnych ú?inkoch nového žiarenia. A tak následkom tohto žiarenia sa jeho syn narodil telesne a psychicky postihnutý.
Röntgenológia a rádiológia prešla od objavu lú?ov x ve?kým vývojom. Dnes je k?ú?ovým prvkom diagnostiky. Pri diagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia rtg-žiarenie, ?iže klasický röntgen, komplikovanejšími metódami sú po?íta?ová tomografia, ultrazvuk, magnetická rezonancia. Rtg-vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr – kostí alebo cudzích predmetov v organizme.
Pripomenutím prínosu tejto vyšetrovacej metódy a jej k?ú?ovej úlohy v medicínskej diagnostike je aj Medzinárodný de? röntgenológie a röntgenológov, ktorý pripadá práve na 8. novembra.
Wilhelm Conrad Röntgen, ktorý patril k výrazne skromným ?u?om a nedal si svoj objav patentova?, zomrel 10. februára 1923 v Mníchove vo veku 77 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
