Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v ro?níckej rodine v Borskom Mikuláši. Do prvých tried základnej školy chodil vo svojom rodisku a neskôr v Skalici. Tam aj za?al v roku 1797 študova? na gymnáziu, ktoré dokon?il v Bratislave v roku 1802. Filozofiu a teológiu študoval v seminári v Trnave. V auguste 1808 ho vysvätili za k?aza a poslali za kaplána najprv do obce Pobedim (1808 – 1811), potom do Hlohovca (1812 – 1814). V roku 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde pôsobil až do roku 1843, ke? pri požiari, ktorý zachvátil dedinu i faru takmer ,stratil zrak.
Literatúre sa za?al venova? už po?as štúdií písaním príležitostných básní v latin?ine. V literárnej tvorbe pokra?oval, ke? bol kaplánom v Pobedime a v Hlohovci – venoval sa prekladom z rímskej a gréckej poézie do bernolákov?iny. Prvý preklad, úryvok z Vergíliovej Eneidy uverejnil v roku 1813 bratislavský profesor Juraj (Jur) Palkovi? v ?asopise Týdenník. Vtedy ešte svoje meno neuviedol.
Verejne sa prezentoval až v roku 1824 knihou Rozli?né básne hr?inské, elegiacké a lirické, ktorá obsahovala preklady antických autorov – Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtia a Horácia. Knihu vydal taktiež básnikov mecén, kanonik Juraj Palkovi?, ktorý Hollému v roku 1813 vydal aj preklad Vergíliovej Eneidy a o dvadsa? rokov neskôr tiež prvé pôvodné dielo – epos Svatopluk.
Hrdinský epos Svatopluk, ktorý je zárove? prvým slovenským národným eposom, vyšiel v Trnave v roku 1833. Obsahuje 12 spevov a ideovo vychádza z diela u?enca a katolíckeho k?aza Juraja Papánka Historia Gentis Slavae (Prvé dejiny slovenského národa, 1780), v ktorom Ve?komoravskú ríšu prezentuje ako krá?ovstvo Slovákov a Svätopluka ako slovenského krá?a.
Dva roky po vydaní eposu Svatopluk vyšiel Hollému ?alší epos z dejín Ve?kej Moravy pod názvom Cyrillo-Metodiada (1835). Tretí, posledný epos, Sláv vyšiel v almanachu Zora v roku 1839 ako básnický príspevok do radu národných obrán proti silnejúcej ma?arizácii. Ide vlastne o historickú metaforu, v ktorej mierumilovný národ Tatrancov, teda Slovákov, vedený svojím panovníkom Slávom, ví?azí nad lúpežným národom ?udov tla?iacim sa do ich krajiny.
Prechod medzi epikou a lyrikou tvoria jeho najpoetickejšie básne Selanki, celkove ich napísal 21. Rovnako ako Žalospevi a Pesn? vyšli vo štvorzväzkovom súbornom diele Básne (1841 – 1842). Tvorbu Hollého uzatvárajú dva zväzky Katolíckého spev?íka (1842 a 1846) s pies?ami na celý cirkevný rok, cie?om ktorých bolo pomáha? upev?ova? pozície sloven?iny v chrámových pies?ach.
Po požiari v Maduniciach, po?as ktorého mu v roku 1843 zhorela fara aj kostol, prežil posledné roky života v Dobrej Vode pri Trnave u svojho priate?a, farára Martina Lackovi?a. Stretnutie Hollého s ?udovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom práve na fare v Dobrej Vode 17. júla 1843 znamenalo významný medzník v procese uzákonenia spisovného jazyka. Do povedomia Slovákov sa zapísalo ako pú? k Jánovi Hollému so žiados?ou o požehnanie pre novú spisovnú sloven?inu, ktoré aj dostali.
Ján Hollý, popredný básnik slovenského národného obrodenia nazývaný aj slovenský Homér, zomrel vo veku 64 rokov v Dobrej vode 14. apríla 1849, kde je tiež pochovaný.
Zdroje:
https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=806
M. Pišút a kol.: Dejiny slovenskej literatúry (1984)
J. Rezník: Túry do literatúry (2001, 2012)
Zdroj feed teraz.sk
