Jorgensen priznal, že v tejto chvíli nemôže poskytnúť presný dátum úplného sa zbavenia ruského plynu, dodal však, že EK o pár týždňov predstaví cestovnú mapu, pričom bude brať do úvahy, aby to nepoškodilo občanov a podniky. Ocenil, že EÚ v posledných troch rokoch diverzifikovala dodávky plynu.
„Keď sa prvého januára zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu, trhy nereagovali veľmi výrazne. Viem, že došlo k určitým lokálnym cenovým vplyvom, celkovo však na európskom trhu plyn nedosiahol cenový strop, ako by to bolo pred pár rokmi,“ opísal situáciu.
Komisár spresnil, že akčný plán pre cenovo dostupné energie by mal do budúcej jari ušetriť 45 miliárd eur, pričom táto suma sa bude každým rokom zvyšovať. V roku 2030 EÚ ušetrí okolo 130 miliárd eur a v roku 2040 to má byť 260 miliárd eur. V priemere to znamená úspory 200 eur na domácnosť. To je podľa neho dôležité, lebo dnes 46 miliónov ľudí v Európe čelí energetickej chudobe.
Podľa jeho slov priemysel a podnikateľské skupiny tento akčný plán privítali a zopakoval, že povedie k podstatným úsporám a zníženiu cien energií. „Potrebujú podporu členských štátov. Bez implementácie z ich strany to nedokážeme,“ vysvetlil. Dodal, že ak členovia EÚ neimplementujú odporúčania napríklad v súvislosti s tarifami za energie, možné sú aj legislatívne opatrenia zo strany EK.
Pripomenul, že eurokomisia pripravuje aj ďalšie opatrenia – najneskôr začiatkom budúceho roka predstaví akčný plán pre prenosové siete a tiež akčný plán elektrifikácie.
Na otázky o súčasných vzťahoch EÚ a USA, aj v oblasti energetiky, Jorgensen priznal, že obe strany sa rozchádzajú v názoroch na úlohu obnoviteľných zdrojov a dôležitosť medzinárodnej spolupráce v boji proti zmene klímy. Kým USA odstupujú od Parížskej dohody, EÚ pokračuje v snahách o dekarbonizáciu priemyslu.
Na druhej strane je Únia vďačná Američanom za pomoc poskytnutú počas energetickej krízy. Komisár spresnil, že USA sú po Nórsku druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu (LNG). A hoci Únia v budúcnosti bude spotrebúvať čoraz menej plynu, stále budú priemyselné odvetvia aj domácnosti, ktoré ešte budú závislé od plynu. EÚ rokuje s rôznymi krajinami, ktoré môžu LNG dodávať, nie je to však veľký trh, a preto sú USA pre Európu absolútne kľúčové.
Jorgensen potvrdil tiež, že jadrová energia bude veľmi dôležitou súčasťou energetického mixu EÚ v budúcnosti. Vysvetlil, že teraz jadrové elektrárne generujú 99 gigawattov (GW) energie. Podľa odhadov do 15 rokov tento údaj klesne na 88 GW a v polovici storočia vzrastie na približne 100 GW. Upozornil, že tieto údaje vychádzajú z analýzy trhov a za veľkú šancu pre jadrovú energetiku považuje vývoj malých modulárnych reaktorov.
„Súčasťou môjho mandátu je aj to, že musím predložiť stratégiu nasadenia tejto novej technológie. Teraz sa rozprávame s rôznymi aktérmi na trhu, aby sme zistili, čo všetko je možné,“ opísal situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
