Približne 27 percent ruských útokov bolo zameraných proti dopravnej infraštruktúre, ako sú vlaky či lietadlá. Cieľom rovnakého podielu útokov boli vládne subjekty vrátane vojenských základní i predstavitelia. Po 21 percent bolo namierených proti kritickej infraštruktúre, ako sú podmorské káble a elektrická sieť, a priemyslu – obranné spoločnosti.
Najčastejšími použitými zbraňami boli výbušniny, tupé alebo ostré nástroje vrátane lodných kotiev a elektronické prostriedky. Nástrojom sa stali aj nelegálni migranti.
Za mnohými z týchto sabotáží a podvratných misií podľa CSIS pravdepodobne stojí ruská vojenská tajná služba GRU. O nej nedávno v súvislosti s podpaľačským útokom na obchodný dom IKEA vo Vilniuse a podobným rozsiahlym požiarom nákupného centra vo Varšave hovorili aj litovská prokuratúra a poľský premiér Donald Tusk.
Autor analýzy tvrdí, že Rusko svoju kampaň sabotáží zintenzívnilo v reakcii na podporu Ukrajiny zo strany Západu a tiež preto, že voči Moskve neboli vyvodené dôsledky za jej činy. Západné krajiny podľa autora napriek zvýšenému počtu ruských útokov nevypracovali účinnú stratégiu na boj proti nim.
„Ruské útoky nie sú len európskym problémom, ale aj problémom USA,“ zdôraznil autor. Podľa neho nestačí, že sa Spojené štáty a európske krajiny sústreďujú na obranné opatrenia proti ruským aktivitám, ako je výmena spravodajských informácií či posilnenie odolnosti v oblasti kybernetiky.
Vyzval preto štáty NATO, aby vypracovali „ofenzívnu kampaň“ proti Rusku, ktorá by zahŕňala ďalšie sankcie, cielené kybernetické operácie proti ruských vojenských a komerčným cieľom či informačné a vplyvové operácie zamerané na obyvateľstvo Ruska a jeho spojencov. Takisto je podľa neho potrebné tvrdšie zasiahnuť proti ruskej tieňovej flotile.
Rusko spustilo svoju celoplošnú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Spojené štáty a Európa odvtedy poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov, čo Kyjevu pomohlo zadržať sily Moskvy. Tie momentálne okupujú približne jednu pätinu ukrajinského územia.
Analýza CSIS vyšla v rovnaký deň ako podobná správa Európskej únie, podľa ktorej Rusko a Čína využívajú „masívne digitálne arzenály“ na zasahovanie do západných demokracií.
Brusel v nej taktiež uvádza, že minulý rok vystopoval dezinformačné útoky proti viac ako 80 krajinám a viac ako 200 organizáciám. Hlavným cieľom Ruska bola podľa EÚ vojna na Ukrajine, no v hľadáčiku malo aj udalosti ako letné olympijské hry v Paríži, voľby v Moldavsku či protesty farmárov v Nemecku.
Zdroj feed teraz.sk
