Ďalším krokom podľa Scholza a Macrona „musí byť úplné prímerie na Ukrajine“, pričom by malo nastať čo najrýchlejšie. Macron poznamenal, že so Scholzom sa v tomto bode absolútne zhodli. Vo funkcii končiaci nemecký kancelár okrem toho zdôraznil, že mierová zmluva nemôže byť dohodnutá a uzavretá bez účasti Ukrajiny. „Bez konzultácie s Ukrajinou nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie o Ukrajine,“ vyhlásil Scholz.
Lídri Francúzska a Nemecka tiež prisľúbili pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Scholz uviedol, že považuje za „dôležité, aby (aj) Washington pokračoval vo vojenskej podpore Ukrajiny“. Putin pritom v telefonáte s Trumpom opäť vyzval na úplné zastavenie vojenskej podpory Západu pre Ukrajinu a jej armádu.
„Obaja sme sa zhodli, že Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť, že Ukrajina sa môže spoľahnúť na Európu a že my (Kyjev) nesklameme,“ povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Macron odkázal: „Budeme naďalej podporovať ukrajinskú armádu, ktorá kladie odpor ruskej agresii.“
Macron sa má po stretnutí so Scholzom stretnúť v Berlíne aj s kresťanským demokratom Friedrichom Merzom, ktorý ako líder víťaza nedávnych parlamentných volieb pracuje na zostavení vládnej koalície.
Trump a Putin sa v utorkovom telefonáte dohodli, že posun k mieru začne zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, pričom sa uskutočnia aj technické rokovania o námornom prímerí v Čiernom mori, neskôr aj úplnom prímerí a napokon trvalom mieri. Tieto rozhovory sa podľa Bieleho domu začnú okamžite na Blízkom východe.
Putin Trumpovi povedal, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine. Zároveň však podotkol, že musí ísť o riešenie, ktoré bude „komplexné, udržateľné a dlhodobé“ a ktoré bude zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a základné príčiny konfliktu.
Putin takisto trvá na úplnom zastavení zahraničnej vojenskej pomoci aj výmeny spravodajských informácií s Ukrajinou ako podmienky pre ukončenie vojny. Označil to za kľúčové pre to, aby konflikt neeskaloval a aby sa jeho riešenie presmerovalo do politickej a diplomatickej roviny.
Trump a Putin rokovali aj o americkom návrhu na 30-dňové prímerie, s ktorým Ukrajina minulý týždeň súhlasila. Putin podľa Kremľa vzniesol niekoľko „vážnych“ pripomienok, ktoré sa týkajú monitorovania zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Predostrel aj požiadavky Ruska na zastavenie mobilizácie Ukrajincov a prezbrojenia ukrajinskej armády.
Ruský prezident okrem toho na stredu 19. marca avizoval výmenu zajatcov s Ukrajinou, a to po 175 z oboch strán. Moskva zároveň „ako gesto dobrej vôle“ odovzdá Kyjevu i 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov.
Zdroj feed teraz.sk
