Izrael uviedol, že vlnu leteckých útokov v Pásme Gazy spustil z dôvodu nedostatočného pokroku v prebiehajúcich rozhovoroch o predĺžení prímeria. Bezprostredne nebolo jasné, či ide o jednorazovú nátlakovú operáciu, alebo či sa 17 mesiacov trvajúca vojna obnovuje úplne, píše AP.
Útoky boli podľa izraelských predstaviteľov zamerané na infraštruktúru palestínskeho militantného hnutia Hamas, na jeho stredné vedenie a členov politbyra skupiny. Nariadil ich izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
„Dnes v noci sme sa vrátili k bojom v Gaze vzhľadom na to, že Hamas odmietol prepustiť rukojemníkov a vzhľadom na jeho hrozby, že ublíži vojakom izraelských ozbrojených síl a izraelským komunitám,“ vyhlásil Kac. „Neprestaneme bojovať, kým sa všetci rukojemníci nevrátia domov a kým nedosiahneme všetky ciele vojny,“ uviedol a dodal, že pokiaľ rukojemníci nebudú prepustení „v Gaze sa otvoria brány pekla“.
Ozbrojené sily Izraela pred uskutočnením útokov údajne odhalili zámer Hamasu prezbrojiť sa, preskupiť a následne zaútočiť na Izrael. TOI píše, že armáda má v úmysle pokračovať v náletoch „tak dlho, ako to bude potrebné“ a rozšíriť prekvapivý útok nad rámec leteckej kampane, ak to bude nariadené. Izraelské sily sú podľa slov armády nasadené na všetkých frontoch.
Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu pre agentúru Reuters uviedol, že Izrael jednostranne vypovedal dohodu o prímerí. Hnutie vydalo vyhlásenie, v ktorom uviedlo, že Izrael obnovením agresie v Gaze vystavuje rukojemníkov „neznámemu osudu“. Hamas zároveň vyzval sprostredkovateľov konfliktu, aby Netanjahu niesol plnú zodpovednosť za vypovedanie dohody o prímerí.
V Pásme Gazy platí od 19. januára prímerie, ktoré pozastavilo viac ako 15 mesiacov trvajúcu vojnu medzi Izraelom a Hamasom. Prvá fáza prímeria sa však oficiálne skončila už pred takmer dvoma týždňami a obe strany sa nedohodli na jej pokračovaní alebo postupe do druhej fázy. Počas nej by malo dôjsť k úplnému stiahnutiu izraelských vojsk z palestínskej enklávy výmenou za prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov.
Izrael súhlasil s predĺžením prvej fázy do polovice apríla. Hamas však žiada prechod do ďalšej fázy. Izraelská vláda v súvislosti s odmietavým postojom Hamasu zastavila prísun pomoci do vojnou zničeného Pásma Gazy a následne prerušila aj dodávky elektriny na toto územie.
Izrael o útokoch v Pásme Gazy vopred informoval Spojené štáty
Pred spustením nočnej vlny leteckých úderov v Pásme Gazy, Izrael tento zámer konzultoval s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. V noci na utorok to uviedol Biely dom, informuje o tom TASR podľa agentúry AFP.
„Trumpova administratíva a Biely dom boli oboznámení so zámerom Izraela zaútočiť dnes v noci na Gazu,“ ozrejmila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v televízii Fox News. „Ako prezident Trump jasne deklaroval, Hamas, húsíovia, Irán, všetci tí, ktorí sa snažia terorizovať nielen Izrael, ale aj Spojené štáty americké, sa dozvedia, akú cenu zaplatia – rozpúta sa peklo,“ vyhlásila.
Pri izraelských nočných leteckých útokoch naprieč Pásmom Gazy podľa zdravotníckych zdrojov panarabskej televízie al-Džazíra zahynulo najmenej 205 ľudí. Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že Izrael „obnovil boje“ v palestínskej enkláve a deklaroval, že v útokoch budú pokračovať, kým nebudú prepustení všetci zostávajúci rukojemníci. Izrael uviedol, že útok spustil z dôvodu nedostatočného pokroku v prebiehajúcich rozhovoroch o predĺžení prímeria.
„Hamas mohol prepustiť rukojemníkov, aby predĺžil prímerie, ale namiesto toho sa rozhodol pre odmietavý postoj a vojnu,“ povedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Brian Hughes pre The Times of Israel.
USA sú spolu s Katarom a Egyptom sprostredkovateľom konfliktu medzi Hamasom a Izraelom. Mediátorom sa tesne pred nástupom Trumpa do Bieleho domu podarilo presadiť trojfázovú dohodu o prímerí v Pásme Gazy. Prvá fáza prímeria sa však oficiálne skončila už pred takmer dvoma týždňami a obe strany sa nedohodli na jej pokračovaní alebo postupe do druhej fázy.
Zdroj feed teraz.sk
