„Na každej svojej skladbe, alebo objednávke sa snažím pracovať najlepšie ako sa dá a nechcem sa uspokojiť s hocičím. Niekto múdry povedal, že by sme sa nemali ´usalašiť v pohodlí´. Cibriť talent a zušľachťovať ho neustálou prácou sa oplatí,“ uviedla pre TASR hudobná skladateľka v súvislosti s jej žánrovým rozptylom.
Ľubica Čekovská sa narodila 16. marca 1975 v Humennom. Vzťah k hudbe sa u nej formoval v rodine. „Vyrastala som v rodine, kde sa pestovala láska k hudbe, prevažne populárnej. Aj preto sa hudba v mojom ponímaní rozdeľuje len na dobrú a zlú. A to platí pre každý žáner, vážnu alebo filmovú hudbu, či pop v rádiu. S obľubou používam metaforu o najazdených kilometroch v hudbe, alebo akú hudbu si človek vpúšťa do svojich uší, k takej si potom vytvára vzťah. Treba však selektovať a vyberať si, lebo žijeme v dobe množstva hudobného smogu,“ zdôraznila Čekovská.
V rokoch 1993 – 1998 študovala teóriu hudby na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave a do roku 2000 aj kompozíciu u profesora Dušana Martinčeka. Kompozícii sa venovala tiež u profesora Paula Pattersona počas postgraduálneho štúdia na Royal Academy of Music v Londýne. Zúčastnila sa kurzov u Roberta Saxtona, Thomasa Adsa, Arvo Pärta, alebo Harrisona Birtwistla. „Mala som to šťastie stretnúť sa s úžasnými ľuďmi, ktorí ma posunuli v mojom putovaní a som im za to nesmierne vďačná. Štúdiom teórie hudby, či kompozície na prestížnej Kráľovskej hudobnej Akadémii v Londýne, a potom množstvom príležitostí, ktoré vám život prinesie, sa skladateľ posúva a učí po celý život,“ zdôraznila skladateľka.
Ako pedagogička hudobno-teoretických predmetov, inštrumentácie a kompozície na VŠMU pôsobila v rokoch 2000 – 2011. Od roku 2008 je členkou umeleckej rady hudobného festivalu Pražská jar. V rokoch 2010 – 2011 bola rezidenčnou skladateľkou Filharmonického orchestra Altenburg-Gera. Od roku 2019 pôsobí ako pedagóg skladby na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Zastupuje aj nemecké vydavateľstvo Baerenreiter Publishing Group.
Jej diela uviedli na významných festivaloch súčasnej hudby ako Festival Davida Oistracha v Pärnu v Estónsku, Spitalfields v Londýne, Melos-Étos v Bratislave, Aspekte v Salzburgu, Pražská jar, alebo na festival ISCM World New Music Days vo Švédsku.
V roku 1998 dostala cenu Cuthbert Nunn Composition Prize britskej Kráľovskej hudobnej akadémie za dielo Fragment a elégie. O rok neskôr ju ocenili cenami Lewerhulme Award a Elsie Owen Prize. Za dielo Turbulencia dostala v roku 2000 Mosco Carner Award. Cenou Jána Levoslava Bellu za Klavírny koncert ju ocenili v roku 2005. V roku 2013 dostala Cenu Nadácie Tatra banky za umenie za skladbu Štyri vety pre klavír.
Je držiteľkou Ceny ministra kultúry SR za rok 2000, keď vyzdvihli jej dve opery Dorian Gray a Impresário Dotcom. Za operu Impresário Dotcom dostala v roku 2021 aj Krištáľové krídlo a o dva roky neskôr divadelnú Cenu Dosky v kategórii Mimoriadny počin roka. Od roku 2023 je nositeľkou Ceny Prešovského samosprávneho kraja za jedinečný prínos v oblasti kultúry a hudobného umenia na Slovensku a za výnimočné výsledky s medzinárodným presahom. Ďalšiu Cenu Nadácie Tatra banky za umenie si odniesla v roku 2025 za operu Here I am, Orlando.
Podľa Čekovskej je posudzovanie kvality v hudbe veľmi subjektívne a nefunguje ako v športe, kde sú výkony podmienené výsledkami najrýchlejší čas, najvyššia výška, alebo najťažšia váha. Hoci vstupné parametre talent, remeslo, pevná vôľa, disciplína a ich pomery, môžu byť pre adepta v oblasti umenia či športu obdobné: „Remeslo a pevná vôľa dokážu z umelca vycibriť solídny základ, ale dôležitý je aj parameter šťastia. Na výber profesora, školy, alebo istej životnej príležitosti, ukázať svoj talent pred múdrymi vzdelanými ľuďmi z fachu, ktorí vaše hudobné pôsobenia dokážu posunúť do hlbších vôd. Pre mňa osobne sa stala hudba priestorom, kde dokážem kreovať svoje hudobné myšlienky a buď ten priestor využijete, alebo pokoríte ´fušerinou´. Snáď naozaj nezáleží na ničom viac, ako pracovať, hoci na najmenšej možnej zákazke, ale s najväčším nasadením a zodpovednosťou, ako keby v predných radoch v publiku sedel váš najväčší idol.“
Počas štúdia sa dostala k mnohým velikánom hudby od Monteverdiho, Bacha, Beethovena, Mozarta, Bartóka, Janáčka, Stravinského, až po Arva Pärta. Doma však hudbu veľmi nepočúva, ale v aute si dopraje nielen vážnu, ale aj iné žánre. Zvykne sa pýtať kamarátov, ktorí majú dobrý vkus, čo sa im páči, lebo podľa nej sa hľadať kvalitu oplatí, či sme vo vážnej hudbe, v jazze, alebo v dobrom funky.
Ako autorka filmovej hudby sa predviedla v snímkach Juraja Nvotu Rukojemník (2014) a Kruté radosti (2022). Jej hudba zaznela aj vo filme Pirko (2016), ktorý režírovali Lucia Gažiová a Petr Klein Svoboda, v rozprávkach Mariany Čengel Solčanskej Zakliata jaskyňa (2022) a Tri zlaté dukáty (2023), v snímke Laca Halamu Dubček (2018), alebo v seriáloch Kriminálka Staré mesto (2010 – 2013) a Kolonáda (2013).
„V súčasnosti komponujem operu, ktorú si objednalo Národné Divadlo v Košiciach a momentálne pracujem na objednávke, ktorú som dostala od renomovaného amerického hudobného telesa Houston Symphony Orchestra, je to pre mňa obrovská česť, svetová premiéra odznie koncom novembra tohto roka pod taktovkou Juraja Valčuhu. Teším sa, že v budúcom roku zaznie v nemeckej premiére a v preklade z angličtiny do nemeckého jazyka moja prvá opera Dorian Gray v réžii Very Nemirovej,“ zdôraznila pre TASR Ľubica Čekovská.
Zdroj feed teraz.sk
