„Trend je taký, že vidíme vyššie medzinárodné, ale aj vnútorné presúvanie,“ hovorí Styp-Rekowska. Dodáva však, že nejde len o utečencov, vnútorne presídlené osoby či neregulárnych migrantov, ale mnoho ľudí sa premiestňuje regulárnym spôsobom so všetkými povoleniami za štúdiom či prácou.
Súčasné migračné trendy prinášajú rôzne výzvy, napríklad v integrácii. Celosvetovo musia byť jednotlivé štáty so svojou migračnou politikou pripravené na to, že globálna mobilita sa neustále zvyšuje, myslí si Styp-Rekowska.
V tejto súvislosti opísala aj svoju skúsenosť s utečeneckou vlnou do Poľska z Ukrajiny po ruskej invázii v roku 2022. „Pracovala som v rôznych kontextoch, ale nikdy sa mi nestalo, že už tri týždne po vypuknutí vojny budeme hovoriť o integrácii,“ hovorí slovenská vysoká úradníčka, podľa ktorej poľská vláda veľmi skoro pochopila, že bez integračnej podpory bude pre utečencov z Ukrajiny v Poľsku veľmi ťažké fungovať.
Ako pozitívny príklad integrácie uvádza situáciu Ukrajincov, ktorí prišli do Poľska po invázii. Spočiatku pracovali na menej kvalifikovaných pozíciách, no po zvládnutí poľštiny si až 60 percent absolventov kurzov organizovaných IOM našlo prácu vo svojom odbore.
„Dúfam, že to bude príklad, ako postupovať v budúcnosti,“ povedala s tým, že okrem krokov vlády intenzívne vnímala aj pozitívne prejavy, keď ľudia otvorili utečencom svoje domovy alebo im nosili jedlo. „Je to neskutočný výraz ľudskosti a solidarity, to je to, čo chcem, aby si ľudia zapamätali,“ dodáva.
Styp-Rekowska sa vyjadrila aj k situácii na hranici Poľska s Bieloruskom, ktorá zároveň predstavuje východnú hranicu EÚ. „Pamätám si roky, keď bolo zopár pokusov o prekročenie za rok. Minulý rok tých pokusov bolo okolo 30.000,“ poznamenala. Cez túto hranicu sa pokúšajú prejsť najmä ľudia zo Sýrie, Afganistanu či Somálska. Poľsko hranicu opevnilo a posilnilo na nej hliadky. Varšava zároveň obviňuje Bielorusko, že migračný tlak na túto hranicu využíva ako nástroj hybridnej vojny.
Varšava podľa Styp-Rekowskej zastáva postoj, že pohyb v schengenskom priestore by mal byť slobodný, ale jeho vonkajšie hranice majú byť dôkladne strážené. „Poľská vláda berie veľmi vážne svoju úlohu ako krajiny, ktorá ochraňuje vonkajšie hranice EÚ,“ uzatvára Styp-Rekowska, podľa ktorej by riadenie ochrany hraníc kdekoľvek na svete malo byť vždy v súlade s ľudskými právami.
Zdroj feed teraz.sk