Dokument opisuje princípy hospodárneho správania verejných subjektov pri komerčnom poisťovaní a efektívnom riadení rizík. „Predmetné princípy boli zadefinované na základe dobrej praxe v zahraničí, odbornej literatúry, ako aj dlhodobých skúseností Ministerstva financií SR. Závery materiálu vyplývajú z rozsiahlej analýzy existujúcich poistných zmlúv verejných subjektov a s nimi spojených výdavkov,“ priblížil rezort v predkladacej správe.
Vo vyspelých krajinách, ako je Veľká Británia, Holandsko či Švédsko je podľa MF štandardom verejný majetok komerčne nepoisťovať. Pre štát je totiž lacnejšie škody znášať z rozpočtu. Na Slovensku sa v rokoch 2016 až 2023 na poistnom v ústrednej správe zaplatilo v priemere 23 miliónov eur ročne.
„Vybudovať procesy tak, aby bolo možné zrušiť všetky poistky, by bolo náročné a vyžadovalo by si dlhý čas. Aj bez toho však existujú spôsoby, ako výdavky na poistenie výrazne znížiť,“ zdôraznilo ministerstvo.
Majetok s nízkou hodnotou by sa podľa neho nemal poisťovať a jeho prípadná obnova sa má hradiť z dostupných prostriedkov v rozpočte. „Tak, ako si fyzická osoba nepoisťuje telefón, by si ani organizácia nemala poisťovať majetok s relatívne nízkou hodnotou vzhľadom na jej rozpočet. Za majetok s nízkou hodnotou možno považovať majetok s hodnotou do 5 % operatívnych výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu, alebo ostatného subjektu verejnej správy,“ vyčíslil rezort financií.
Likvidácia nepoistených škôd by sa mala koordinovať na úrovni správcu kapitoly. To, či má škodu pokryť organizácia z vlastného rozpočtu alebo sa má obrátiť na správcu, závisí od jej výšky. „Pri vzniku škody hľadá potrebné zdroje najprv organizácia vo vlastnom rozpočte. Ak nie je schopná škody nahradiť, obracia sa na správcu kapitoly, ktorý má v prípade potreby možnosť presmerovať rozpočtované zdroje na úkor iných priorít cez rozpočtové opatrenie,“ priblížilo MF. Dobre nastavené pravidlá a zdieľanie rizika v rámci kapitoly tak umožní jednotlivým organizáciám zväčšiť objem škôd, proti ktorým nepotrebujú ochranu formou komerčného poistenia.
Ak sa už majú poisťovať, tak centrálne na úrovni správcu kapitoly. Subjekt, ktorý obstaráva napríklad poistenie pre stovky vozidiel, je schopný vysúťažiť nižšiu jednotkovú cenu poistky, ako subjekty s menším portfóliom poisťovaného majetku, argumentuje ministerstvo.
Pri prípadnom poistení by tiež štátne organizácie mali využívať vysokú spoluúčasť. „Vyššia miera spoluúčasti znižuje cenu poistenia, pri havarijnom poistení aj o desiatky percent. Spoluúčasť by mala byť stanovená až do výšky, ktorú vie príslušný správca kapitoly zvládnuť z rozpočtu kapitoly, minimálne vo výške 5 % operatívnych výdavkov,“ vysvetlil rezort financií.
Limit poistného plnenia by sa mal podľa MF nastaviť podľa typu rizika. Ak je geograficky rozložené, je vhodné nastaviť limit plnenia tak, aby pokryl len reálne očakávané škody. „Napríklad, cesty a mosty v celkovej hodnote 7 miliárd eur, ktoré sú rozmiestnené po celej krajine, nemusia byť poistené na plnú sumu, pretože je nepravdepodobné, že by došlo k ich zničeniu na všetkých miestach naraz. Limit by však mal byť nastavený dostatočne vysoko, aby pokryl náhradu najväčšej predvídateľnej škodovej udalosti,“ priblížilo ministerstvo.
Navrhuje tiež obmedziť využívanie sprostredkovateľov pri jednoduchých poisteniach. Sprostredkovatelia zastrešujú prípravu podkladov, výber vhodného produktu, komunikáciu s poisťovňou, či likvidáciu poistných udalostí. Úplný zákaz sprostredkovateľov by tak mohol znamenať administratívnu záťaž, s otáznym vplyvom na kvalitu a cenu poistenia, upozornilo MF. „Na druhej strane, mechanizmus ich odmeňovania cez provízie poisťovní vytvára konflikt záujmov pri obstarávaní. Vynechať sprostredkovateľov môže mať zmysel najmä pri jednoduchých poistkách, ako napríklad povinné zmluvné poistenie,“ doplnilo ministerstvo.
Zdroj feed teraz.sk
