Europarlament rozhodol o otvorení nových kancelárií v kontexte zvýšeného geopolitického napätia a obnoveného impulzu pre rozširovanie eurobloku.
Kancelárie majú slúžiť ako kľúčový kontaktný bod medzi europarlamentom a národnými parlamentmi, občianskou spoločnosťou a miestnymi partnermi v týchto regiónoch.
Prezentovať by mali stanoviská a aktivity EP, najmä v súvislosti so vstupom do dvadsaťsedmičky, a podporovať demokraciu a inštitucionálne reformy v oblasti. „Budú tiež pomáhať pri príprave oficiálnych návštev poslancov Európskeho parlamentu, nadväzovať na ne a zároveň posilňovať spoluprácu s ostatnými aktérmi EÚ na mieste a s medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Mimoúnijné krajiny západného Balkánu tvoria Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Severné Macedónsko a patrí sem aj Kosovo, ktoré niektoré krajiny EÚ vrátane Slovenska neuznávajú za samostatný štát. Medzi krajiny Východného partnerstva patria Moldavsko, Ukrajina, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko. Bielorusko však 28. júna 2021 pozastavilo svoju účasť na tomto projekte EÚ.
EP má v súčasnosti tri funkčné kancelárie: v New Yorku pre vzťahy s Organizáciou Spojených národov (OSN), v Jakarte pre vzťahy so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a v Addis Abebe pre vzťahy s Africkou úniou (AÚ), píše sa v správe.
Rozhodnutie o otvorení dvoch nových kancelárií v Albánsku a Moldavsku nadväzuje na predchádzajúce rozhodnutie Predsedníctva EP zriadiť kancelárie v Kyjeve na Ukrajine a v Paname, ktoré sa budú zaoberať vzťahmi s Latinskou Amerikou a Karibikom. Zdroj oboznámený so záležitosťou pre stanicu Euronews uviedol, že úrad v Kyjeve by mali slávnostne otvoriť na jar tohto roku.
EÚ ako celok má pobočky v mnohých krajinách sveta pod vedením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá zostáva hlavným hlasom Únie mimo bloku.
Zdroj feed teraz.sk
