Výskumný ústav poukázal aj na to, že len malá ?as? mladých ?udí aktívne overuje pravdivos? informácií. „Vä?šina sa spolieha na intuíciu alebo prvý dojem, pri?om len v prípadoch osobne dôležitých tém sú ochotní venova? viac ?asu ich prevereniu,“ doplnil. Mnohí adolescenti pod?a neho takisto nedokážu správne rozlíši? medzi hoaxmi, dezinformáciami, konšpira?nými teóriami a propagandou. „?asto si tieto pojmy zamie?ajú alebo ich považujú za synonymá,“ skonštatoval.
Ako doplnil, mladí ?udia sa pod?a výsledkov výskumu vä?šinou stavajú k dezinformáciám ?ahostajne. Negatívne emócie ako hnev alebo frustrácia pod?a neho prežívajú hlavne vtedy, ak dezinformácie ohrozujú zranite?né skupiny. Pozornos? upriamil aj na to, že viac ako polovica mladých nikdy neabsolvovala vzdelávanie zamerané na odha?ovanie nepravdivých informácií. Pedagógovia a pracovníci s mládežou pod?a VÚDPaP zárove? poci?ujú nedostatok podpory a vzdelávacích materiálov na túto tému.
„Výsledky výskumu poukazujú na potrebu systematického rozvoja mediálnej gramotnosti a kritického myslenia u mladých ?udí. Zárove? zdôraz?ujú dôležitos? podpory pedagógov a pedagogi?iek v oblasti mediálnej výchovy,“ dodal výskumný ústav.
Zdroj feed teraz.sk
