Multipolar-Magazin, RUMEN MILKOW, 04.03.2025
Desaťtisíce ľudí – podľa organizátorov 300 000 – protestovali 1. marca v rumunskom hlavnom meste proti zrušeniu prvého kola prezidentských volieb. Víťaz Călin Georgescu sa vyslovil za dohodu s Ruskom, proti dodávkam zbraní na Ukrajinu, proti členstvu Rumunska v NATO a proti americkému protiraketovému štítu v Rumunsku. Na mieste bol prítomný multipolárny autor Rumen Milkov, ktorý sa prihovoril demonštrantom.
Je piatok 28. februára večer. Sedím na hlavnej autobusovej stanici v Sofii a čakám na nočný autobus do Bukurešti. Presne pred týždňom sa tu v bulharskom hlavnom meste vystupňoval protest proti zavedeniu eura. Proti euru je 57 percent Bulharov, ale napriek tomu ho chcú zaviesť. V Rumunsku za nezávislého kandidáta Călina Georgesca hlasovalo v prvom kole hlasovania nie až tak veľa, ale stále 23 percent, a teda relatívna väčšina. V druhom kole volieb na post prezidenta, ktoré bolo naplánované na začiatok decembra, by to mohlo byť viac ako 50 percent, keby neboli vopred zrušené.
Georgescu bol 26. februára doslova vyradený z obehu. Hoci bol po niekoľkohodinovom výsluchu podmienečne prepustený, stále nie je jasné, či bude môcť opäť kandidovať. Čo môžem za týchto okolností očakávať na demonštrácii na podporu Călina Georgesca v Bukurešti zajtra 1. marca? Názov tamojšej autobusovej stanice je „Militari“, čo v mojej hlave vyvoláva nepríjemné asociácie. Potom je tu spomienka na Nicolae Ceaușesca, posledného vodcu socialistického Rumunska, ktorého pred 35 rokmi zastrelili spolu s jeho manželkou. Presne na Vianoce 1989, keď som bol v Bulharsku, odkiaľ teraz cestujem.
Autobusová stanica Militari | Foto: Rumen Milkow
Príchod o 6.30 hod. na „Autogara Militari“. Začiatok demonštrácie je naplánovaný na 13.00 hod. Dostatok času na obhliadku, zbieranie prvých dojmov a rozhovory s ľuďmi. Na univerzitnom námestí sa už niekoľko hodín vopred zhromaždili stovky ľudí. Je medzi nimi aj vyhľadávaný George Simion, šéf „Aliancie za zjednotenie Rumunov“ (AUR) a organizátor dnešného protestu. Keď sa ho pýtam, či bude Călin Georgescu kandidovať v májových voľbách, Simion odpovedá: „Ak ešte máme demokraciu, tak kandiduje.“
George Simion | Foto: Rumen Milkow
Dorina Somogyiová (52) je jednou z účastníčok protestu, s ktorou sa rozprávam. Somogyiová je samostatne zárobkovo činná, 15 rokov žila vo Viedni a v roku 2018 sa vrátila do Rumunska. Celú noc s priateľmi prešla 650 kilometrov, aby tu dnes mohla byť. Somogyi sa sťažuje na „falošné správy“ a na to, že sloboda získaná v roku 1989 sa teraz ukazuje ako „falošná sloboda“. Podľa jej názoru sa vládcovia tak boja nezávislého kandidáta Georgesca, pretože chce odhaliť ich zlé správanie a korupciu. Európa sa uberá „zlým smerom“, smerom k vojne, ale ona chce mier aj pre svoju jedenásťročnú dcéru.
Dorina Somogyi | Foto: Rumen Milkow
Somogyiová sa sťažuje, že mnohí ľudia v hlavnom meste pracujú pre štát. Títo ľudia radšej zostávajú doma, pretože sú na rumunské pomery veľmi dobre platení. Preto je dôležité, aby do hlavného mesta prišli protestovať ľudia z iných častí krajiny. Aj preto, že intelektuálov z hlavného mesta by na proteste sotva niekto očakával. Sú „príliš zbabelí“ na to, aby otvorene deklarovali svoju podporu Georgescovi, hoci mnohí z nich ho volili. Somogyi je o tom presvedčený.
André Pitic | Foto: Rumen Milkow
André Pitic (34) pricestoval až zo Stuttgartu, kde žije už desať rokov, aby sa už po štvrtýkrát zúčastnil na proteste. Dúfa, že sa dnes niečo zmení, pretože „takto to v Rumunsku už ďalej nejde“. Je neprijateľné, že „ľudia sa už neodvážia otvorene vyjadriť svoj názor“. Potom by to „už nebola demokracia, ale diktatúra“, zdôrazňuje Pitic.
Stefan Alexandro | Foto: Rumen Milkow
Stefan Alexandro (34) pricestoval z moldavského regiónu na hranici s Ukrajinou, vzdialeného 500 kilometrov. Cesta vlakom trvala deväť hodín, čo je podľa neho neprijateľné. Je tu preto, aby Rumuni „konečne mali možnosť voľby“, keďže pri zrušení hlasovania ju nemali. Súčasná vláda zabudla na vlastný ľud, na Rumunov. Georgesca podporuje, pretože ho považuje za človeka „s motiváciou a morálkou“ a pretože sľúbil, že vyčistí neporiadok a Rumunsko bude na prvom mieste.
Călin a Laura Ursu | Foto: Rumen Milkow
Laura Ursu (40), matka troch detí, cestovala so svojím manželom Călinom štyri hodiny zo Sibiu (Hermannstadt). Inflácia a vysoké dane im spôsobujú problémy. Sťažujú sa aj na rumunské školy, ktoré „berú deťom národnú identitu“ a „vymazávajú históriu“, ako aj náboženstvo. Vlastnoručne vyrobeným plagátom kritizujú praktiky Sociálnodemokratickej strany (PSD), ktorá pred voľbami ovplyvňuje hlasovanie rozdávaním potravín v dedinách.
Pochod z Univerzitného námestia, kde sa nekonajú žiadne významné prejavy, mešká, pretože autobusy ešte len prichádzajú. Polícia ich navádza čo najbližšie k protestnému pochodu, aby cestujúci nemuseli prekonávať veľké vzdialenosti. Spolupráca medzi žandárstvom, políciou a jej dialógovými skupinami a organizátormi a ich stewardmi je úctyhodná. Rumunské vlajky, ktoré rozdávajú organizátori, sú pripevnené aj na uniformách niektorých policajtov.
Policajti zabezpečujú demonštráciu | Foto: Rumen Milkov
Hlavné heslá demonštrantov zdôrazňujú „slobodu“, „národnú jednotu“, t. j. prekonanie rozdelenia spoločnosti, „odstúpenie vlády“ pod vedením premiéra Marcela Ciolacu, ktorá je podľa ľudí skorumpovaná a zodpovedná za situáciu v krajine, ako aj „Georgescu, prezident!“ a tiež „Georgescu, Boží muž!“. Zatiaľ čo na Univerzitnom námestí bolo prítomných niekoľko tisíc demonštrantov, hneď ako sa sprievod vydal na cestu, ich počet rýchlo, takmer exponenciálne narástol. To určovalo aj rýchlosť pochodu. Prekonanie troch kilometrov na Námestie víťazstva trvá viac ako hodinu. Tam už čaká množstvo ľudí a ďalší prúdia zo stanice metra na námestí. Kým predtým organizátori hovorili o 100 000 účastníkoch, teraz ich je vraj až 300 000.
Demonštračný sprievod | Foto: Rumen Milkov
Keď demonštračný sprievod dorazí na námestie, je tam plno, aj preto, že sa tam nachádza sídlo vlády. Budovu, ktorá je ohradená dvojitými zábranami, zabezpečuje množstvo uniformovaných pracovníkov. V dôsledku náhleho uzavretia dochádza k menším potýčkam a slovným súbojom s políciou, ktoré však vo všeobecnosti zostávajú pokojné. Polícia neskôr hlási len niekoľko zatknutí, napríklad za nosenie nepovoleného predmetu.
Călin Georgescu (uprostred) | Foto: Rumen Milkov
Georgescu tiež prichádza na Námestie víťazstva približne o 15.00 hod. Pravou rukou sa opiera o chodúľku po operácii kolena a v ľavej drží ruku svojej manželky. Obklopuje ho ochranka a nespočetné množstvo ľudí. Cestou na pódium postupuje pomaly, čiastočne aj preto, že poskytuje množstvo rozhovorov a opakovane odpovedá na otázky účastníkov. Rumunskej spravodajskej televízii Realitatea TV hovorí, že rumunský ľud „ukázal, že vie, čo znamená demokracia“, a bude za ňu bojovať. Najdôležitejšie je, pokračoval Georgescu, že rumunský ľud uznal, že chce „žiť dôstojne“. Oznámil, že na budúci týždeň predloží svoju kandidatúru v prezidentských voľbách.
Plagáty na demonštrácii | Foto: Rumen Milkov
Na Námestí víťazstva sa po prvýkrát objavili plagáty v angličtine, celkovo ich bolo osem. Advokátka Alexandra Ursanu (34) si ich dala profesionálne vytlačiť súkromne a na vlastné náklady. Ako hovorí, chce dať svetu vedieť o súčasnej situácii v Rumunsku. Podľa Ursanuovej si ľudia Georgesca pamätajú pre jeho kritický postoj k očkovaniu počas pandémie koronavírusu. Minulý rok sa mnohí ľudia cítili oslovení aj jeho výzvou na mier na Ukrajine a tiež tým, čo nazýva „Rumunsko na prvom mieste“. To znamená, že zahraničné spoločnosti by už nemali v Rumunsku vytvárať zisky, ktoré odtekajú z krajiny, ale z ktorých neplatia dane.
Právnička, ktorá žije v Bukurešti, vymenúva tri Georgescove myšlienky, ktoré presvedčili mnohých ľudí: Požiadavka na čistú a cenovo dostupnú vodu pre všetkých, na čisté potraviny – otázkou, ktorou by sa zaoberal aj ako zástupca OSN pre toxíny -, ako aj cieľ zamerať sa pri výrobe energie predovšetkým na vlastné potreby, aby sa nemusela kupovať drahá energia zo zahraničia, ktorú by potom musel dotovať štát, aby si ju mohli dovoliť predovšetkým miestni obyvatelia. Je pre ňu dôležité spomenúť aj to, že mnohí Rumuni sa cítili oslovení vierou Georgesca, pravoslávneho kresťana.
Ursanu bol v stredu aj pred budovou súdu, kde Georgesca niekoľko hodín vypočúvali. Hovorila o niekoľkých tisícoch protestujúcich a nie len o stovkách, ako sa oficiálne uvádzalo. Ľudia boli zo zatknutia veľmi rozrušení. Ursanu však pre Georgesca našiel aj kritické slová. Po zrušení volieb na konci roka 2024 vraj vyzval ľudí, aby zostali doma. Podľa Ursanua to bola chyba.
Krátko nato začínajú rečníci na tribúnach svoje prejavy. Traja hlavní protagonisti sú Călin Georgescu, George Simion a Anamaria Gavrilă, líderka Strany mladých ľudí (POT) a spoluorganizátorka protestu. Na pódiu je aj Kostadin Kostadinov, líder bulharskej strany Obroda, ktorý v predchádzajúcu sobotu viedol protest proti zavedeniu eura v hlavnom meste Sofia. Georgesca oslovuje ako „budúceho prezidenta Rumunska“, čo sa nezdá byť v súlade s jeho pokojným, takmer pokorným vystupovaním.
George Simion začína svoj prejav slovami: „Je nás veľa, sme jednotní, sme silní!“ Sú tu preto, že im bol ukradnutý hlas, že demokracia bola pošliapaná a že človek, ktorý by mal byť prezidentom Rumunov, nie je na svojom právoplatnom mieste. Simion poukazuje na to, že sú tu prítomní delegáti nielen z Bulharska, ale aj zo Španielska a Poľska.
Potom vystúpil Georgescu. Zdôraznil, že vie, koľko úsilia vynaložili účastníci, aby prišli zo všetkých častí krajiny a zo zahraničia. Dnes, 1. marca, sú všetci spojení s Bohom. Riskoval svoje zdravie a zdravie svojej rodiny, aby tu mohol byť. Bez jednoty nemožno byť slobodný. Spolu so všetkými Rumunmi, ktorí „majú dosť korupcie“, si vezmú krajinu späť. Ľudia majú právo slobodne si vybrať, koho chcú.
Po Georgescovom prejave sa protest pomaly rozchádzal, čiastočne aj kvôli masám ľudí. Mnohí zostali na námestí, aby si vymenili názory. V pozadí je počuť vlastenecké piesne. Okolité kaviarne sú plné, rovnako ako vchody do metra. Poslední ľudia opustia námestie až po zotmení.
Taký veľký masový protest som nevidel od demonštrácií na jeseň 1989 v NDR. Nielen mne sa s tým obdobím spájajú asociácie. Serin Tanagescu (53) prišiel na protest s originálnou vlajkou z roku 1989 s vystrihnutým socialistickým symbolom. Takúto vlajku som videl po celom Rumunsku, keď som sa koncom roka 1989 vracal z Bulharska.
Serin Tanagescu | Foto: Rumen Milkov
„Vojenská“ nie je len názov autobusovej stanice, z ktorej krátko pred polnocou odchádza moja spiatočná cesta do Sofie, ale aj názov celého okresu v západnej časti rumunského hlavného mesta. Už v 19. storočí tu boli vojenské zariadenia. Predtým tu táborila rakúska armáda počas svojho ťaženia v rusko-osmanskej vojne. V sobotu však armáda v Bukurešti nasadená nebola. Masový protest bol pokojný.
O autorovi: Rumen Milkow, narodený v roku 1966, vyrastal vo východnom Nemecku ako syn bulharského otca a berlínskej matky. Je kvalifikovanou zdravotnou sestrou, bývalým berlínskym taxikárom a „šepkárom oslov“. Žije v Berlíne a Bulharsku ako autor a novinár na voľnej nohe.
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
