Multipolar-Magazin, RUMEN MILKOW, 04.03.2025
Desa?tisíce ?udí – pod?a organizátorov 300 000 – protestovali 1. marca v rumunskom hlavnom meste proti zrušeniu prvého kola prezidentských volieb. Ví?az C?lin Georgescu sa vyslovil za dohodu s Ruskom, proti dodávkam zbraní na Ukrajinu, proti ?lenstvu Rumunska v NATO a proti americkému protiraketovému štítu v Rumunsku. Na mieste bol prítomný multipolárny autor Rumen Milkov, ktorý sa prihovoril demonštrantom.
Je piatok 28. februára ve?er. Sedím na hlavnej autobusovej stanici v Sofii a ?akám na no?ný autobus do Bukurešti. Presne pred týžd?om sa tu v bulharskom hlavnom meste vystup?oval protest proti zavedeniu eura. Proti euru je 57 percent Bulharov, ale napriek tomu ho chcú zavies?. V Rumunsku za nezávislého kandidáta C?lina Georgesca hlasovalo v prvom kole hlasovania nie až tak ve?a, ale stále 23 percent, a teda relatívna vä?šina. V druhom kole volieb na post prezidenta, ktoré bolo naplánované na za?iatok decembra, by to mohlo by? viac ako 50 percent, keby neboli vopred zrušené.
Georgescu bol 26. februára doslova vyradený z obehu. Hoci bol po nieko?kohodinovom výsluchu podmiene?ne prepustený, stále nie je jasné, ?i bude môc? opä? kandidova?. ?o môžem za týchto okolností o?akáva? na demonštrácii na podporu C?lina Georgesca v Bukurešti zajtra 1. marca? Názov tamojšej autobusovej stanice je „Militari“, ?o v mojej hlave vyvoláva nepríjemné asociácie. Potom je tu spomienka na Nicolae Ceau?esca, posledného vodcu socialistického Rumunska, ktorého pred 35 rokmi zastrelili spolu s jeho manželkou. Presne na Vianoce 1989, ke? som bol v Bulharsku, odkia? teraz cestujem.
Autobusová stanica Militari | Foto: Rumen Milkow
Príchod o 6.30 hod. na „Autogara Militari“. Za?iatok demonštrácie je naplánovaný na 13.00 hod. Dostatok ?asu na obhliadku, zbieranie prvých dojmov a rozhovory s ?u?mi. Na univerzitnom námestí sa už nieko?ko hodín vopred zhromaždili stovky ?udí. Je medzi nimi aj vyh?adávaný George Simion, šéf „Aliancie za zjednotenie Rumunov“ (AUR) a organizátor dnešného protestu. Ke? sa ho pýtam, ?i bude C?lin Georgescu kandidova? v májových vo?bách, Simion odpovedá: „Ak ešte máme demokraciu, tak kandiduje.“
George Simion | Foto: Rumen Milkow
Dorina Somogyiová (52) je jednou z ú?astní?ok protestu, s ktorou sa rozprávam. Somogyiová je samostatne zárobkovo ?inná, 15 rokov žila vo Viedni a v roku 2018 sa vrátila do Rumunska. Celú noc s priate?mi prešla 650 kilometrov, aby tu dnes mohla by?. Somogyi sa s?ažuje na „falošné správy“ a na to, že sloboda získaná v roku 1989 sa teraz ukazuje ako „falošná sloboda“. Pod?a jej názoru sa vládcovia tak boja nezávislého kandidáta Georgesca, pretože chce odhali? ich zlé správanie a korupciu. Európa sa uberá „zlým smerom“, smerom k vojne, ale ona chce mier aj pre svoju jedenás?ro?nú dcéru.
Dorina Somogyi | Foto: Rumen Milkow
Somogyiová sa s?ažuje, že mnohí ?udia v hlavnom meste pracujú pre štát. Títo ?udia radšej zostávajú doma, pretože sú na rumunské pomery ve?mi dobre platení. Preto je dôležité, aby do hlavného mesta prišli protestova? ?udia z iných ?astí krajiny. Aj preto, že intelektuálov z hlavného mesta by na proteste sotva niekto o?akával. Sú „príliš zbabelí“ na to, aby otvorene deklarovali svoju podporu Georgescovi, hoci mnohí z nich ho volili. Somogyi je o tom presved?ený.
André Pitic | Foto: Rumen Milkow
André Pitic (34) pricestoval až zo Stuttgartu, kde žije už desa? rokov, aby sa už po štvrtýkrát zú?astnil na proteste. Dúfa, že sa dnes nie?o zmení, pretože „takto to v Rumunsku už ?alej nejde“. Je neprijate?né, že „?udia sa už neodvážia otvorene vyjadri? svoj názor“. Potom by to „už nebola demokracia, ale diktatúra“, zdôraz?uje Pitic.
Stefan Alexandro | Foto: Rumen Milkow
Stefan Alexandro (34) pricestoval z moldavského regiónu na hranici s Ukrajinou, vzdialeného 500 kilometrov. Cesta vlakom trvala devä? hodín, ?o je pod?a neho neprijate?né. Je tu preto, aby Rumuni „kone?ne mali možnos? vo?by“, ke?že pri zrušení hlasovania ju nemali. Sú?asná vláda zabudla na vlastný ?ud, na Rumunov. Georgesca podporuje, pretože ho považuje za ?loveka „s motiváciou a morálkou“ a pretože s?úbil, že vy?istí neporiadok a Rumunsko bude na prvom mieste.
C?lin a Laura Ursu | Foto: Rumen Milkow
Laura Ursu (40), matka troch detí, cestovala so svojím manželom C?linom štyri hodiny zo Sibiu (Hermannstadt). Inflácia a vysoké dane im spôsobujú problémy. S?ažujú sa aj na rumunské školy, ktoré „berú de?om národnú identitu“ a „vymazávajú históriu“, ako aj náboženstvo. Vlastnoru?ne vyrobeným plagátom kritizujú praktiky Sociálnodemokratickej strany (PSD), ktorá pred vo?bami ovplyv?uje hlasovanie rozdávaním potravín v dedinách.
Pochod z Univerzitného námestia, kde sa nekonajú žiadne významné prejavy, mešká, pretože autobusy ešte len prichádzajú. Polícia ich navádza ?o najbližšie k protestnému pochodu, aby cestujúci nemuseli prekonáva? ve?ké vzdialenosti. Spolupráca medzi žandárstvom, políciou a jej dialógovými skupinami a organizátormi a ich stewardmi je úctyhodná. Rumunské vlajky, ktoré rozdávajú organizátori, sú pripevnené aj na uniformách niektorých policajtov.
Policajti zabezpe?ujú demonštráciu | Foto: Rumen Milkov
Hlavné heslá demonštrantov zdôraz?ujú „slobodu“, „národnú jednotu“, t. j. prekonanie rozdelenia spolo?nosti, „odstúpenie vlády“ pod vedením premiéra Marcela Ciolacu, ktorá je pod?a ?udí skorumpovaná a zodpovedná za situáciu v krajine, ako aj „Georgescu, prezident!“ a tiež „Georgescu, Boží muž!“. Zatia? ?o na Univerzitnom námestí bolo prítomných nieko?ko tisíc demonštrantov, hne? ako sa sprievod vydal na cestu, ich po?et rýchlo, takmer exponenciálne narástol. To ur?ovalo aj rýchlos? pochodu. Prekonanie troch kilometrov na Námestie ví?azstva trvá viac ako hodinu. Tam už ?aká množstvo ?udí a ?alší prúdia zo stanice metra na námestí. Kým predtým organizátori hovorili o 100 000 ú?astníkoch, teraz ich je vraj až 300 000.
Demonštra?ný sprievod | Foto: Rumen Milkov
Ke? demonštra?ný sprievod dorazí na námestie, je tam plno, aj preto, že sa tam nachádza sídlo vlády. Budovu, ktorá je ohradená dvojitými zábranami, zabezpe?uje množstvo uniformovaných pracovníkov. V dôsledku náhleho uzavretia dochádza k menším potý?kam a slovným súbojom s políciou, ktoré však vo všeobecnosti zostávajú pokojné. Polícia neskôr hlási len nieko?ko zatknutí, napríklad za nosenie nepovoleného predmetu.
C?lin Georgescu (uprostred) | Foto: Rumen Milkov
Georgescu tiež prichádza na Námestie ví?azstva približne o 15.00 hod. Pravou rukou sa opiera o chodú?ku po operácii kolena a v ?avej drží ruku svojej manželky. Obklopuje ho ochranka a nespo?etné množstvo ?udí. Cestou na pódium postupuje pomaly, ?iasto?ne aj preto, že poskytuje množstvo rozhovorov a opakovane odpovedá na otázky ú?astníkov. Rumunskej spravodajskej televízii Realitatea TV hovorí, že rumunský ?ud „ukázal, že vie, ?o znamená demokracia“, a bude za ?u bojova?. Najdôležitejšie je, pokra?oval Georgescu, že rumunský ?ud uznal, že chce „ži? dôstojne“. Oznámil, že na budúci týžde? predloží svoju kandidatúru v prezidentských vo?bách.
Plagáty na demonštrácii | Foto: Rumen Milkov
Na Námestí ví?azstva sa po prvýkrát objavili plagáty v angli?tine, celkovo ich bolo osem. Advokátka Alexandra Ursanu (34) si ich dala profesionálne vytla?i? súkromne a na vlastné náklady. Ako hovorí, chce da? svetu vedie? o sú?asnej situácii v Rumunsku. Pod?a Ursanuovej si ?udia Georgesca pamätajú pre jeho kritický postoj k o?kovaniu po?as pandémie koronavírusu. Minulý rok sa mnohí ?udia cítili oslovení aj jeho výzvou na mier na Ukrajine a tiež tým, ?o nazýva „Rumunsko na prvom mieste“. To znamená, že zahrani?né spolo?nosti by už nemali v Rumunsku vytvára? zisky, ktoré odtekajú z krajiny, ale z ktorých neplatia dane.
Právni?ka, ktorá žije v Bukurešti, vymenúva tri Georgescove myšlienky, ktoré presved?ili mnohých ?udí: Požiadavka na ?istú a cenovo dostupnú vodu pre všetkých, na ?isté potraviny – otázkou, ktorou by sa zaoberal aj ako zástupca OSN pre toxíny -, ako aj cie? zamera? sa pri výrobe energie predovšetkým na vlastné potreby, aby sa nemusela kupova? drahá energia zo zahrani?ia, ktorú by potom musel dotova? štát, aby si ju mohli dovoli? predovšetkým miestni obyvatelia. Je pre ?u dôležité spomenú? aj to, že mnohí Rumuni sa cítili oslovení vierou Georgesca, pravoslávneho kres?ana.
Ursanu bol v stredu aj pred budovou súdu, kde Georgesca nieko?ko hodín vypo?úvali. Hovorila o nieko?kých tisícoch protestujúcich a nie len o stovkách, ako sa oficiálne uvádzalo. ?udia boli zo zatknutia ve?mi rozrušení. Ursanu však pre Georgesca našiel aj kritické slová. Po zrušení volieb na konci roka 2024 vraj vyzval ?udí, aby zostali doma. Pod?a Ursanua to bola chyba.
Krátko nato za?ínajú re?níci na tribúnach svoje prejavy. Traja hlavní protagonisti sú C?lin Georgescu, George Simion a Anamaria Gavril?, líderka Strany mladých ?udí (POT) a spoluorganizátorka protestu. Na pódiu je aj Kostadin Kostadinov, líder bulharskej strany Obroda, ktorý v predchádzajúcu sobotu viedol protest proti zavedeniu eura v hlavnom meste Sofia. Georgesca oslovuje ako „budúceho prezidenta Rumunska“, ?o sa nezdá by? v súlade s jeho pokojným, takmer pokorným vystupovaním.
George Simion za?ína svoj prejav slovami: „Je nás ve?a, sme jednotní, sme silní!“ Sú tu preto, že im bol ukradnutý hlas, že demokracia bola pošliapaná a že ?lovek, ktorý by mal by? prezidentom Rumunov, nie je na svojom právoplatnom mieste. Simion poukazuje na to, že sú tu prítomní delegáti nielen z Bulharska, ale aj zo Španielska a Po?ska.
Potom vystúpil Georgescu. Zdôraznil, že vie, ko?ko úsilia vynaložili ú?astníci, aby prišli zo všetkých ?astí krajiny a zo zahrani?ia. Dnes, 1. marca, sú všetci spojení s Bohom. Riskoval svoje zdravie a zdravie svojej rodiny, aby tu mohol by?. Bez jednoty nemožno by? slobodný. Spolu so všetkými Rumunmi, ktorí „majú dos? korupcie“, si vezmú krajinu spä?. ?udia majú právo slobodne si vybra?, koho chcú.
Po Georgescovom prejave sa protest pomaly rozchádzal, ?iasto?ne aj kvôli masám ?udí. Mnohí zostali na námestí, aby si vymenili názory. V pozadí je po?u? vlastenecké piesne. Okolité kaviarne sú plné, rovnako ako vchody do metra. Poslední ?udia opustia námestie až po zotmení.
Taký ve?ký masový protest som nevidel od demonštrácií na jese? 1989 v NDR. Nielen mne sa s tým obdobím spájajú asociácie. Serin Tanagescu (53) prišiel na protest s originálnou vlajkou z roku 1989 s vystrihnutým socialistickým symbolom. Takúto vlajku som videl po celom Rumunsku, ke? som sa koncom roka 1989 vracal z Bulharska.
Serin Tanagescu | Foto: Rumen Milkov
„Vojenská“ nie je len názov autobusovej stanice, z ktorej krátko pred polnocou odchádza moja spiato?ná cesta do Sofie, ale aj názov celého okresu v západnej ?asti rumunského hlavného mesta. Už v 19. storo?í tu boli vojenské zariadenia. Predtým tu táborila rakúska armáda po?as svojho ?aženia v rusko-osmanskej vojne. V sobotu však armáda v Bukurešti nasadená nebola. Masový protest bol pokojný.
O autorovi: Rumen Milkow, narodený v roku 1966, vyrastal vo východnom Nemecku ako syn bulharského otca a berlínskej matky. Je kvalifikovanou zdravotnou sestrou, bývalým berlínskym taxikárom a „šepkárom oslov“. Žije v Berlíne a Bulharsku ako autor a novinár na vo?nej nohe.
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
