EPOCH TIMES, 06.03.2025, obrázok: Na krízovom summite v Bruseli sa štáty EÚ rozhodli pre obnovenie zbraní, ale nevedia sa dohodnúť na jednotnej stratégii pre Ukrajinu.foto: NICOLAS TUCAT/AFP via Getty Images
Na samite EÚ bol spoločný plán európskeho vyzbrojovania prijatý pozitívne. So súhlasom sa stretlo aj rozšírenie jadrového odstrašovania. Pokiaľ však ide o podporu Ukrajiny, v EÚ sa objavujú trhliny.
Hlavy štátov a vlád Európskej únie v podstate otvorili cestu k opätovnému vyzbrojeniu Európy. K dohode o ďalšej podpore Ukrajiny však nedošlo, pretože maďarský premiér Viktor Orbán sa stiahol.
Krízové stretnutie po obrate USA
Lídri EÚ sa vo štvrtok stretli v Bruseli na krízovom zasadnutí po obrate v zahraničnej politike USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Po zrušení vojenskej pomoci USA mala EÚ na mimoriadnom zasadnutí v spoločnom vyhlásení potvrdiť podporu Ukrajine.
Podľa návrhu záverečného vyhlásenia samitu chceli šéfovia vlád zdôrazniť dobre známe postoje EÚ, napríklad, že by sa nemalo rokovať bez Ukrajiny a že je potrebné rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.
Šéf maďarskej vlády Orbán s tým však nesúhlasil. Nakoniec sa na vyhlásení, ktorého podrobnosti pôvodne neboli k dispozícii, dohodlo len ostatných 26 štátov EÚ.
Selenskyi v Bruseli Foto: Omar Havana/AP/dpa
Jednota v otázke prezbrojenia Európy
V ďalšom vyhlásení všetkých 27 štátov privítalo iniciatívu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na prezbrojenie Európy. Predsedníčku Komisie poverili, aby v blízkej budúcnosti predložila podrobné návrhy.
Von der Leyenová hovorila o „bode obratu“ pre bezpečnosť Európy a Ukrajiny. Situácia je mimoriadne nebezpečná, uviedla von der Leyenová počas vystúpenia so Selenským a predsedom Rady Antóniom Costom pred začiatkom samitu.
Selenskij demonštratívne poďakoval Európanom za podporu a zdôraznil, že ľudia na Ukrajine „nie sú sami“. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň v Bielom dome obvinil Zelenského z nedostatku vďačnosti a vôle pre mier.
V tejto súvislosti von der Leyenová zdôraznila, že Európa musí byť schopná „chrániť sa, brániť sa, rovnako ako my musíme umožniť Ukrajine, aby sa chránila a bojovala za trvalý a spravodlivý mier“. Predsedom štátov a vlád preto predložila plán prezbrojenia. Predseda Komisie má v úmysle zmobilizovať až 800 miliárd eur.
Rozšírenie jadrového odstrašovania
Poľský premiér Donald Tusk, ktorého krajina v tomto polroku predsedá Rade EÚ, tiež privítal plány francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona rozšíriť jadrové odstrašovanie Francúzska na európskych partnerov.
Jednou z našich priorít musí byť koordinácia všetkých našich spôsobilostí v Európe a skutočné vybudovanie jednotných, dobre koordinovaných vojenských síl,“ povedal Tusk.
Von der Leyenová navrhla „nový finančný nástroj EÚ“ na podporu členských štátov pri vyzbrojovaní. Jeho súčasťou by boli pôžičky v celkovej výške 150 miliárd eur, ktoré by boli zabezpečené z rozpočtu EÚ. Bola tiež za zmiernenie európskych pravidiel zadlžovania prostredníctvom doložky o výnimke pre jednotlivé štáty, spočiatku na štyri roky.
Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) pricestoval do Belgicka na samit EÚ v mene Nemecka. Foto: Omar Havana/AP/dpa
Spolkový kancelár Olaf Scholz chce ísť ešte ďalej. Vyslovil sa za „dlhodobú úpravu pravidiel a predpisov“, aby krajiny „mali voľnosť pre svoje dlhodobé investície do obrany a bezpečnosti“. Podporili ho okrem iných aj pobaltské štáty, zatiaľ čo „šetrné“ krajiny ako Holandsko a Švédsko sú podľa diplomatov skeptické a varujú pred novou finančnou krízou, ak budú dlhové pravidlá príliš voľné.
Oneskorené prezbrojenie Európy
Nemecká iniciatíva odráža to, o čo sa na európskej úrovni usilujú aj potenciálni koaliční partneri CDU/CSU a SPD pod vedením lídra CDU Friedricha Merza. V rámci prieskumných rozhovorov sa dohodli, že výdavky na obranu budú do veľkej miery vyňaté z dlhovej brzdy.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola označila prezbrojenie Európy za „oneskorené“. Po rokoch bezvýsledných diskusií bolo „sakramentsky načase“, povedala kresťanská demokratka z Malty. Vedúci predstavitelia EÚ sa ako zvyčajne stretli s Metsolovou na začiatku samitu.
Ďalšia podpora pre Ukrajinu
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová kritizovala zmrazenie vojenskej pomoci USA pre Kyjev zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Označila to za „nebezpečný hazard s budúcnosťou Ukrajiny“. Spolkový kancelár Scholz s ohľadom na USA vyzval EÚ, aby si pri rokovaniach s prezidentom Trumpom zachovala „chladnú a jasnú hlavu“. „Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina naďalej dostávala podporu,“ povedal.
Scholz opäť varoval pred „diktovaným mierom“ na Ukrajine. Podľa neho „čestný, spravodlivý mier“ zahŕňa aj „silnú ukrajinskú armádu v čase mieru“. Uvítal však snahu Francúzska a Spojeného kráľovstva o dočasné prímerie na Ukrajine, ktoré by mohlo pozastaviť útoky zo vzduchu, na mori a na energetickú infraštruktúru.
(dpa/afp/red)
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk