Pod?a vyjadrení ?eského premiéra Petra Fialu pred štvrtkovým mimoriadnym summitom v Bruseli je formát Európskej únie v dnešnej situácii nedosta?ujúci a je potrebné rokova? aj v iných skupinách štátov, napríklad v rámci takzvanej koalície ochotných. S tým súhlasí aj Parízek, pod?a ktorého by striktné držanie sa formátu EÚ v tomto kontexte nedávalo zmysel, ke?že v ?om nie je napríklad Ve?ká Británia, ktorá bude pod?a jeho slov hra? v akomko?vek bezpe?nostnom usporiadaní v Európe významnú úlohu. „Bezpe?nostné otázky boli vždy v Európe riešené primárne cez NATO. Takže pri sú?asnom rozkole v NATO má zmysel, ke? sa jeho európski ?lenovia organizujú v inom formáte,“ podotkol.
Nemyslí si však, že by to pozíciu EÚ mohlo napríklad v o?iach amerického ?i ruského prezidenta oslabi?. Poukázal na to, že obaja preferujú rokovanie s lídrami jednotlivých krajín. „S EÚ majú problém, pretože ako projekt dlhodobej úspešnej ekonomickej a politickej spolupráce v Európe sa vymyká ich konfronta?nému chápaniu medzinárodnej politiky,“ myslí si politológ.
K EÚ ?i NATO sa v štvrtkovom bilan?nom rozhovore pre ?eskú televíziu vyjadril aj prezident ?R Petr Pavel. Je pod?a neho na?ase vies? debatu, ?i tieto formáty budú aj v budúcnosti garantom ?eskej bezpe?nosti. Spomenul tiež možnos?, že by USA nechali Európu v otázke bezpe?nosti samotnú. Ak by k tejto situácii došlo, pre Spojené štáty by to pod?a neho bola mimoriadna chyba a aj Európa by pocítila dramatické následky. Jediným racionálnym zdôvodnením takéhoto kroku by pod?a jeho slov bolo to, ak by sa Spojené štáty chceli úplne vyviaza? z konfliktu v Európe a ma? „vo?né ruky“ pre budúci konflikt s ?ínou.
„Ale práve na taký konflikt, ktorý bude ma? nevyhnutne aj povahu dlhodobého ekonomického súperenia, nedáva absolútne zmysel rozháda? sa s jediným skuto?ne pevným a ve?mocensky významným spojencom, teda EÚ. Skôr by som ?akal, že dlhodobo intenzívnejšia spolupráca medzi USA a EÚ bude pokra?ova?, pretože je to v záujme oboch,“ dodal politológ. To však pod?a neho neznamená, že Spojené štáty budú opä? robustne zapojené do európskej bezpe?nosti.
S vyjadreniami niektorých expertov z posledných dní, že nastal koniec Severoatlantickej aliancie, Parízek nesúhlasí. Zárove? však zdôraznil, že rola NATO sa celkom ur?ite dramaticky mení a EÚ a krajiny strednej a východnej Európy sa tomu musia rýchlo prispôsobi? a posil?ova? svoju obranyschopnos?.
V EÚ by ur?ité problémy mohol spôsobi? ma?arský premiér Viktor Orbán, ktorý v Bruseli vo štvrtok zablokoval závery Európskej rady týkajúce sa pomoci Ukrajine. Pod?a Parízka je zjavné, že sa cíti posilnený konfronta?ným postupom Trumpa vo?i EÚ a Británii. Otázka je, ako sa Orbán postaví napríklad k protiruským sankciám, ktoré doteraz vždy – aj napriek pôvodnému nesúhlasu – odhlasoval. „V januári a februári, ke? sa o sank?nom balí?ku rokovalo naposledy, neboli vz?ahy EÚ a USA z?aleka také napäté ako dnes. Ak bude napätie medzi nimi pokra?ova? alebo dokonca eskalova?, Orbán môže skuto?ne cíti? pri ?alšom rokovaní o pred?žení sankcií v lete 2025 výrazne silnejšiu pozíciu a blokova? ho,“ dodal ?eský politológ.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
