Už jedna prebdená noc dokáže u mladých, štíhlych a zdravých jednotlivcov zmeni? bunky imunitného systému tak, že pripomínajú bunky obéznych ?udí. Vyplýva to z novej štúdie, ktorá skúmala vplyv kvality spánku na imunitný systém ?loveka a jeho možné spojenie s ochoreniami ako obezita, cukrovka ?i srdcovo-cievne ochorenia.
Existuje množstvo dôkazov spájajúcich poruchy spánku s ve?kým po?tom chronických ochorení a morbidít, napríklad diabetom druhého typu alebo kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je tiež známe, že zdravotné problémy môžu prameni? z chronických zápalov. Priamy vplyv spánku na bunky imunitného systému v krvnom obehu, ako sú napríklad monocyty, je ale výrazne menej zmapovaný.
Monocyty sú ve?mi dôležitou sú?as?ou prirodzeného ?udského imunitného systému. Ten je prvou líniou obrany tela proti patogénom, deteguje ich a spúš?a imunitnú odpove?.
Existujú tri podskupiny monocytov – klasické, prechodné a neklasické. Neklasické monocyty hliadkujú v tele, reagujú na zápalové podnety a pomáhajú udržiava? a regulova? imunitnú odpove?.
Vedci z Dasmánovho ústavu cukrovky v Kuvajte analyzovali spánkové režimy 237 zdravých dospelých osôb s rôznym indexom telesnej hmotnosti (BMI) a tiež vzorky ich krvi, z ktorých vytvorili profily množstva rôznych monocytov a zápalových markerov.
Výsledky štúdie 24. februára zverejnil vedecký ?asopis The Journal of Immunology.
Autori štúdie zistili, že kvalita spánku obéznych ?udí bola v porovnaní so štíhlymi výrazne nižšia a zárove? sa u nich ?astejšie vyskytovali chronické zápalové stavy nízkej intenzity. Obézni ?udia mali tiež výrazne viac neklasických monocytov, ?o koreluje s nižšou kvalitou spánku a vyššou hladinou zápalových markerov.
U štíhlych ?udí sta?ilo na zmenu profilu imunitných buniek riadiacich imunitný systém vynechanie jedného no?ného spánku a bdenie 24 hodín. Nazna?uje to, že imunitný systém ve?mi citlivo reaguje na spánok a dokáže sa rýchlo prispôsobi? zmenám spánkového režimu. Ak zmeny pretrvávajú, môžu pod?a vedcov prispieva? k dlhodobým zápalom a zvyšova? riziko ochorenia.
Najvä?ší a najstarší ?adovec sveta, známy ako A23a, uviazol v kontinentálnom šelfe pri subantarktickom ostrove Južná Georgia, ktorý je britským zámorským územím v južnej ?asti Atlantického oceánu, informoval v utorok v tla?ovej správe Britský antarktický úrad.
„Teplejšie vody v kombinácii s vlnami a prílivom spôsobia, že sa táto obrovská masa ?adu rozpadne na menšie ?adovce, ktoré sa nakoniec roztopia,“ uviedla výskumná skupina britského úradu.
?adovec ozna?ovaný ako A23a sa dal do pohybu 17. januára a pri britskom ostrove Južná Georgia uviazol 1. marca. V?aka tomu, že je znehybnený, nehrozí, že by obrovské kusy ?adu narušili alebo zablokovali prístup uškatcov a iných ostrovných živo?íchov do oceánu.
„Ak ?adovec zostane na súši, neo?akávame, že to výrazne ovplyvní ostrovnú faunu,“ povedal v utorok oceánograf Andrew Meijers. Pripustil, že môže dôjs? k tomu, že živiny získané pri topení ?adovca by mohli zvýši? dostupnos? potravy pre celý regionálny ekosystém vrátane tu?niakov a tule?ov. Vedci to budú monitorova? a plánujú o tom vypracova? štúdie.
V nede?u úspešne pristál na Mesiaci Lunárny modul Blue Ghost súkromnej americkej spolo?nosti Firefly Aerospace. Krátko po pristátí poslal na Zem aj prvé snímky z Mesiaca: zachytávajú mesa?ný povrch s ?as?ou samotného modulu.
O?akáva sa, že na Mesiaci bude pracova? dva týždne, ?o je ekvivalent jedného lunárneho d?a. Potom sa vypne, pretože jeho solárne panely už nebudú schopné fungova?.
Bezposádkový lunárny modul pristál v nede?u o 09:34 h SE? v blízkosti Mons Latreille – vulkanickej formácie v oblasti Mare Crisium (More nepokojov) na privrátenej strane Mesiaca.
Vo výbave modulu je nástroj na v?tanie do lunárnej pôdy a na analýzu jej teplôt i kamera. Vedcom by mali umožni? štúdium mesa?ného prachu alebo dokonca charakterizova? štruktúry a tepelné vlastnosti vnútra Mesiaca.
Vo štvrtok na Mesiaci pristál robotický modul Athena americkej spolo?nosti Intuitive Machines. Stal sa tak druhým prístrojom tejto firmy, ktorému sa podarilo pristá? na prirodzenej obežnici Zeme. Bezprostredne nebolo jasné, ?i bol manéver úspešný, pod?a neskorších informácií spadol na bok.
Modul dosadol približne o 18.32 h SE?. v oblasti hory Mons Mouton vzdialenej približne 150 kilometrov od južného pólu Mesiaca. Do vesmíru ho vyniesla 26. februára raketa Falcon 9 spolo?nosti SpaceX. Jeho misia nazvaná IM-2 má trva? jeden lunárny de?, teda nie dlhšie ako 14 pozemských dní. Na palube modulu prebehne celkom 12 vedeckých a technologických experimentov.
Modul s rozmermi 4,3 krát 4,3 krát 4,8 metra je okrem iného vybavený v?ta?kou PRIME-1 navrhnutou tak, aby prenikla až jeden meter pod mesa?ný povrch, ako aj hmotnostným spektrometrom schopným detegova? prchavé látky.
Od modulu Athena sa má odpoji? zariadenie Grace na zhotovenie detailných snímok mesa?ného povrchu. Tie urobí po?as nieko?kých skokov, ktoré dosiahnu výšku až 50 metrov. Neskôr skon?í v ne?alekom permanentne zatienenom kráteri.
Zdroj feed teraz.sk
