Najostrejší kritik vlády premiéra Viktora Orbána terajšej vláde vytkol, že sa jej nepodarilo z Bruselu na tento účel dostať žiadne finančné prostriedky.
K srbským hraniciam Magyara odprevadil bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi, ktorý je v strane expertom na bezpečnostnú politiku. Podľa Maďara plot chráni bezpečnosť celej Európy, vie si teda predstaviť, že na náklady na údržbu hraničných zábran po nástupe jeho strany k moci by prispela aj EÚ.
Podľa neho je v poriadku, že vláda pre vážnosť situácie nevyhlásila verejné obstarávanie na stavbu južného hraničného plota, avšak nemôže akceptovať, že odvtedy kabinet nezverejnil, ktoré firmy sa na výstavbe podieľali a prečo boli tieto projekty predražené. „Keď sa TISZA dostane k moci, zverejníme príslušné dokumenty,“ podčiarkol.
Oplotený srbsko-maďarský hraničný úsek je dlhý 175 kilometrov a podobnými zábranami je zabezpečená aj polovica 300-kilometrového úseku hraníc Maďarska s Chorvátskom. Na opatrenia súvisiace s ochranou vonkajších hraníc Únie vynaložila maďarská vláda takmer dve miliardy eur.
Od Orbána ďalej Magyar očakáva odpovede aj na to, ako je možné, že viacerí z 2200 prepustených prevádzačov z väzenia sa mohli dopustiť nových trestných činov a prečo 25 z nich muselo ísť opäť za mreže.
Nariadenie vlády z apríla 2023 umožnilo prepustenie právoplatne odsúdených zahraničných prevádzačov. Dotknuté osoby umiestnené do takzvanej reintegračnej väzby museli v zmysle uvedeného nariadenia po prepustení na slobodu opustiť krajinu do 72 hodín. Kabinet svoj krok zdôvodnil tým, že EÚ neprispieva na náklady pri ochrane hraníc, ako aj tým, že Brusel trestá Maďarsko za preplnené väznice. Prepustenie prevádzačov prinieslo maďarskému rozpočtu významné úspory a znížilo tiež preľudnenosť väzníc, argumentovalo vtedy ministerstvo vnútra.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Zdroj feed teraz.sk
